Slovensko nepotrebuje veterné elektrárne, pretože má dostatok vlastnej elektriny z jadra. Tento názor sa často objavuje nielen na sociálnych sieťach. Je to naozaj pravda, alebo nás tento prístup môže o pár rokov nepríjemne prekvapiť?
Áno v tejto chvíli máme dostatok elektriny a časť z nej aj vyvážame. Už po roku 2030 nám však hrozí, že jej nebudeme mať dosť. Napríklad Slovenská akadémia vied predpokladá, že už v roku 2035 budeme u nás spotrebovávať 40 terrawatthodín elektriny. To je o 33 % viac ako dnes.
V roku 2050 bude ročná spotreba elektriny dokonca až 50 terrawatthodín a to aj preto, že musíme znížiť spotrebu fosílnych palív, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene. Tú mimochodom pociťujeme už dnes vo forme extrémnych horúčav, ale aj prudkých prívalových dažďov spôsobujúcich záplavy v obciach a mestách.
Tento očakávaný nárast spotreby elektriny nemáme bez obnoviteľných zdrojov energie ako pokryť. Aj po spustení štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce nebudeme mať o 10 rokov dostatok vlastnej elektriny. Bez zelených zdrojov, vrátane veterných elektrární, bude Slovensko závislé na dovoze elektriny, tak ako je závislé aj na dovoze plynu.
To, že elektrina z jadra nebude Slovensku stačiť však nehovorí iba Slovenská akadémia vied. K podobným záverom prišli v tomto roku aj analytici Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý je pod Ministerstvom financií SR. Podľa ich analýz aj v prípade, ak Slovensko postaví ďalšiu novú jadrovú elektráreň, stále budeme potrebovať 8 000 megawattov (MW) výkonu veterných elektrární. A ak nepostavíme ďalší nový jadrový zdroj, budú musieť elektrinu pre domácnosti a firmy na Slovensku zabezpečiť veterné elektrárne s výkonom 10 000 MW. Len pre lepšiu predstavu, dnes sú v prevádzke na Slovensku veterné elektrárne s výkonom 4 MW.
Ďalším problémom hľadania jedinej odpovede v jadrovej energii je fakt, že výstavba veľkých jadrových elektrární je náročná. Napríklad dostavba jadrovej elektrárne Mochovce 3 a 4, ktorá bola už v tom čase čiastočne rozostavaná a zakonzervovaná, začala ešte v roku 2008. Pri spustení štvrtého bloku v roku 2026 uplynie teda od začiatku jej dostavby 18 rokov. Naopak, veterné elektrárne môžu byť postavené oveľa rýchlejšie. Ak sa dodržiavajú povoľovacie procesy a lehoty, výstavba veterných elektrární môže trvať len 3 až 4 roky.
Ak vám bude niekto tvrdiť, že elektrinu z vetra nepotrebujeme, opýtajte sa ho ako si ju Slovensko zabezpečí v čase, kedy sa energie stali súčasťou geopolitických hrozieb.
Nárast dopytu poelektrine bude obrovský, iba nový jadrový zdroj nebude stačiť, rozhovor
Ján Mykhalchyk Hradický (Útvar hodnoty za peniaze), euractiv.sk, 2025