Jedným z častých argumentov proti využívaniu veternej energie na Slovensku je tvrdenie, že má zmysel len tam, kde „stále silno fúka“.
U nás vraj máme zlé
podmienky pre výrobu elektriny z vetra a ekonomicky dáva zmysel
stavať ich len na mori (angl. offshore veterné elektrárne) alebo na
pobreží, kde fúka silný a stabilný vietor od mora. Inak si vraj veterné
elektrárne nedokážu na seba zarobiť. Realita je však iná.
Moderné veterné
elektrárne dokážu vyrábať elektrinu pri nižšej sile vetra ako modely z pred
20 rokov. Navyše sú turbíny vyššie, často presahujúce 150 metrov, kde je vietor
stabilnejší a pravidelnejší. K vyššej výrobe pri slabšom vetre prispievajú
aj dlhšie a aerodynamicky efektívnejšie lopatky.
Vďaka tomu dokážu aj na
Slovensku zvažované veterné elektrárne vyrábať elektrinu už pri sile vetra
približne od 3 metrov za sekundu (angl. cut-in rýchlosť vetra), pričom
nominálny výkon dosahujú pri slabšom vetre, než tomu bolo pri starších strojoch.
To sú podmienky, ktoré boli kedysi považované za nevhodné.
Dôležité je tiež pochopiť,
že pri vetre nerozhoduje len jeho sila, ale aj stabilita prúdenia vzduchu.
Krátke a silné veterné nárazy nie sú pre výrobu elektriny rozhodujúce.
·
Väčší rotor zachytí väčšiu energiu
prúdenia vzduchu.
·
Vyšší stožiar sa dostane vyššie
nad terénne prekážky, kde je vietor stabilnejší.
·
Neustála optimalizácia technológie
umožňuje zvyšovať výrobu počas väčšiny roka, nielen pri silnom vetre.
Veterné elektrárne sa
navyše nestavajú „od oka“. Každému projektu predchádza posúdenie veterných
podmienok v danej lokalite ich meraním, modelovanie výroby a následne
vyhodnotenie, či sa takáto investícia
dokáže splatiť z komerčného predaja elektriny. Ak lokalita pre
nedostatočné veterné podmienky nie je vhodná, projekt nevznikne.
Dôkazom využiteľnosti
vnútrozemských lokalít sú desaťtisíce veterných elektrární v prevádzke nielen v
Európe. Nemecko, Rakúsko, Česko či Maďarsko nemajú more ani extrémne veterné
podmienky. Napriek tomu veterná energia tvorí stabilnú súčasť ich energetického
mixu. Práve veterné elektrárne pomohli Nemecku zvládnuť mrazivé počasie na začiatku roka 2026, keďže do siete dodávali až 46 % elektriny.
Dnešné technológie umožňujú
efektívne využívať vietor aj tam, kde by to ešte pred dvadsiatimi rokmi nebolo
možné. Mýtus o tom, že veterné elektrárne sú použiteľné len v „extrémne
veterných“ oblastiach, je tak prežitkom minulosti. Podobne, ako sa
v minulosti tvrdilo, že fotovoltické elektrárne nemajú na Slovensku vhodné
podmienky. Dnes okrem veľkých elektrární pomáha energia zo slnka vďaka strešným
inštaláciám šetriť nemalé prostriedky už približne 70 000 slovenským
domácnostiam.