Potvrdzujú to medzinárodné porovnania aj detailné analýzy nákladov – a zároveň ukazujú, prečo sa veterné elektrárne dajú postaviť aj bez klasických dotácií.
V debatách o veternej energetike často zaznieva, že je „drahá a žije z dotácií“. Keď sa však porovnajú náklady na nové elektrárne rovnakým spôsobom, vychádza vietor na pevnine opakovane ako jedno z najlacnejších riešení.
Čo znamená
„najlacnejší“: férové porovnanie nákladov
Keď sa
porovnávajú zdroje elektriny, nestačí pozerať len na cenu turbíny či výstavby.
Používa sa preto ukazovateľ LCOE (z angl. Levelized Cost of Energy) –
jednoducho povedané: priemerná cena jednej megawatthodiny elektriny počas
celej životnosti elektrárne (investícia, údržba, náklady financovania a aj
to koľko elektriny sa reálne vyrobí). LCOE tak umožňuje navzájom porovnať
vietor, plyn či uhlie.
Čo hovoria
čísla: vietor sa drží na špici
Medzinárodná
agentúra IRENA v najnovšom prehľade uvádza, že nové onshore (pevninské)
veterné projekty boli v roku 2024 najlacnejším zdrojom novej obnoviteľnej
elektriny, s globálnym váženým priemerom 0,034 USD/kWh. Zároveň
platí, že 91 % nových obnoviteľných zdrojov energie vyrábalo lacnejšie
než najlacnejšie nové fosílne zdroje.
Podobne americký
NREL (z angl. National Renewable Energy Laboratory) uvádza, že pri
„referenčnom“ modernom pevninskom veternom parku vychádza LCOE okolo 42
USD/MWh. A v porovnaniach nových zdrojov v USA (Lazard) sa onshore vietor
drží medzi najnižšími nákladmi – v rozpätí vychádza približne 37–86 USD/MWh.
Prečo to
zlacnelo: výkon turbín a lacnejšie financovanie
Dôvodom sú roky
technologického vývoja: turbíny sú vyššie, majú väčšie rotory a dokážu lepšie
využiť vietor – tým pádom vyrobia účinnejšie viac elektriny. Veľká analýza
trendov v Európe a USA (IEA Wind Task 26) ukazuje, že kombinácia
technologických zmien, nižších kapitálových nákladov a najmä lacnejšieho
financovania viedla k výraznému poklesu LCOE (v ich dátach klesalo až k
približne 48 €/MWh na konci sledovaného obdobia).
„Bez dotácií“ v praxi: skôr istota príjmu než štátny doplatok
Keď ľudia počujú
„bez dotácií“, často si predstavujú, že projekt ide úplne bez podpory a bez
pravidiel. V realite ide najmä o to, ako sa znižuje riziko výkyvov ceny na
trhu. Aj IRENA zdôrazňuje, že financovanie a „istota príjmu“ sú kľúčové pre
výslednú cenu elektriny.
Preto sa veľa
projektov vo svete realizuje cez:
Takéto mechanizmy
nemusia znamenať „dotáciu“ v zmysle trvalého doplácania z verejných peňazí –
často sú to skôr pravidlá, ktoré umožnia investorom do veterných elektrární získať
lacnejšie úvery a tým aj lacnejšiu elektrinu.
Zdroje:
International
Renewable Energy Agency. (2025). Renewable power generation costs in 2024
(Executive summary). International Renewable Energy Agency. (ISBN
978-92-9260-669-5).
Stehly, T.,
Duffy, P., & Mulas Hernando, D. (2024). Cost of Wind Energy Review: 2024
Edition. National Renewable Energy Laboratory.
Lazard. (2025). Lazard’s
Levelized Cost of Energy Analysis—Version 18.0. Lazard.
Duffy, A., Hand,
M., Wiser, R. H., Lantz, E., Dalla Riva, A., Berkhout, V., Stenkvist, M., Weir,
D. E., & Lacal-Arántegui, R. (2020). Land-based wind energy cost trends in
Germany, Denmark, Ireland, Norway, Sweden and the United States. Applied
Energy, 277, 114777. doi:10.1016/j.apenergy.2020.114777
Bolinger, M.,
Wiser, R., & O’Shaughnessy, E. (2022). Levelized cost-based learning
analysis of utility-scale wind and solar in the United States. iScience, 25(6),
104378. doi:10.1016/j.isci.2022.104378
Wiser, R., Rand,
J., Seel, J., Beiter, P., Baker, E., Lantz, E., & Gilman, P. (2021). Expert
elicitation survey predicts 37% to 49% declines in wind energy costs by 2050. Nature
Energy, 6, 555–565. doi:10.1038/s41560-021-00810-z