Obrázky horiacej veternej turbíny pôsobia dramaticky a na sociálnych sieťach sa šíria rýchlo. Realita je však oveľa menej senzačná – a opiera sa o dáta z desaťročí prevádzky tisícok turbín po celom svete.
Požiare sú extrémne zriedkavé udalosti
Veterné elektrárne patria medzi technologicky jednoduché a
pasívne zdroje energie. Nemajú spaľovanie, tlakové nádoby, ani horľavé palivo
ako majú uhoľné, plynové, či jadrové elektrárne. Podľa analýz prevádzkových
údajov sa požiar, alebo vážna porucha vyskytuje len v zlomkoch percenta
všetkých turbín počas ich celej životnosti.
Medzinárodné databázy incidentov ukazujú, že väčšina
hlásených udalostí sa týka starších typov turbín z 90. rokov, alebo začiatku
21. storočia. Súčasné moderné veterné elektrárne majú výrazne prísnejšie
bezpečnostné normy a lepšie materiály.
Čo je najčastejšou príčinou požiaru
Ak už k požiaru dôjde, najčastejším dôvodom je technická
porucha v elektrickej časti – napríklad skrat v transformátore, alebo
prehrievanie komponentov v gondole. Nejde však o explóziu v pravom slova
zmysle, ale o lokálny požiar, ktorý vznikne vysoko nad zemou a neohrozuje
okolie.
Turbíny sú navyše navrhnuté tak, aby sa v prípade poruchy
automaticky zastavili. Sú vybavené senzormi teploty, systémami detekcie dymu a
protipožiarnymi riešeniami, ktoré výrazne znižujú riziko šírenia ohňa.
Porovnanie s inými zdrojmi energie
Pri porovnaní rizík vychádzajú veterné elektrárne ako jedny
z najbezpečnejších zdrojov energie vôbec. Požiare v uhoľných elektrárňach,
plynovodoch, či rafinériách sú rádovo častejšie a majú neporovnateľne väčšie
následky na zdravie ľudí a životné prostredie.
Aj preto poisťovne a regulačné úrady považujú veterné
elektrárne za nízkorizikovú infraštruktúru. V krajinách ako Nemecko, Dánsko, či
Rakúsko fungujú tisíce turbín v blízkosti obcí bez toho, aby boli prípadné
požiare vnímané ako systémový problém.
Prečo teda vidíme dramatické zábery?
Dôvod je jednoduchý: ak sa niečo zriedkavé stane, je to
mediálne atraktívne. Jedna horiaca turbína sa dostane do správ a na sociálne
siete, zatiaľ čo desaťtisíce turbín, ktoré desaťročia fungujú bez incidentov,
nikoho nezaujímajú. Ide o klasický príklad skresleného vnímania rizika.
Tvrdenie, že veterné elektrárne „často explodujú alebo
horia“ preto neobstojí. Ide o ojedinelé technické zlyhania, nie o vlastnosť
technológie.
Zdroje: