Veterné elektrárne sa dajú postaviť rýchlo

Slovensko bude v najbližších rokoch potrebovať viac a viac elektriny.

Viac elektriny spotrebujú nielen domácnosti, napríklad v súvislosti s rastúcou popularitou elektrických automobilov, či inštaláciou tepelných čerpadiel, ale aj priemysel. K takémuto záveru prišli nielen analytici Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR, ale aj vedeckí pracovníci Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied SR.

Viac elektriny budeme potrebovať na nahradenie dovozu plynu a ropy, ktoré dnes nielen Slovensko, ale aj zvyšok EÚ vo významnej miere vozí z tretích krajín. Ako ukazujú predchádzajúce roky, takáto závislosť je hrozbou nielen pre riziko zastavenia dodávok surovín najmä zimných mesiacoch, ale aj z pohľadu cien energií. Cenu dovážaného plynu totiž nedokážeme ovplyvniť.

Podľa odhadov analytikov môže byť Slovensko už v roku 2035 (teda ani nie o 10 rokov) v situácii, kedy nebude vyrábať dostatok elektriny pre svoju spotrebu. Odkiaľ vziať nové zdroje, ak napríklad iba dostavba jadrovej elektrárne Mochovce 3&4 trvala 15 rokov?

Odpoveď je jednoduchá. Kým o niektorých elektrárňach sa ešte len diskutuje, veterné už môžu vyrábať. Práve v dĺžke výstavby majú veterné elektrárne výraznú výhodu oproti väčšine iných zdrojov. Veterné elektrárne nie sú tak komplikované zariadenia, akými sú veľké paroplynové, vodné, či jadrové elektrárne. A to z hľadiska samotnej technológie, ako aj z hľadiska nárokov na proces ich výstavby.

Dôvod je jednoduchý. Kým jadrová, či paroplynová elektráreň sa spravidla navrhuje individuálne pre danú lokalitu, veterné elektrárne sa skladajú ako skladačka. Veterné elektrárne nepotrebujú palivo, skladovanie surovín, chladiace veže, ani zložité technologické zariadenia. Základ tvorí pevná veža, rotor s lopatkami a generátor. Všetky tieto časti sa dnes vyrábajú sériovo a montujú sa podobným spôsobom po celej Európe. Nejde o experiment, ale o overené riešenie, ktoré už desaťročia funguje v praxi.

Dôležitá je aj flexibilita. Ak sa ukáže, že región potrebuje viac elektriny, veterný park sa dá rozšíriť o ďalšie turbíny bez toho, aby bolo nutné odstaviť tie existujúce. Energetický systém sa tak vie prispôsobovať postupne, podľa reálnej potreby a možností.

Keď to porovnáme s inými zdrojmi, rozdiel je výrazný. Paroplynové elektrárne sa síce stavajú rýchlejšie než jadrové, no stále ide o projekty, ktoré trvajú mnoho rokov a sú závislé od dovozu plynu. Veľké vodné elektrárne si vyžadujú rozsiahle zásahy do krajiny a dlhé povoľovacie procesy. Jadrové elektrárne sú kapitolou samou o sebe – ich príprava a výstavba často presahuje jednu generáciu.

Veterné elektrárne preto nepredstavujú riešenie „raz v budúcnosti“. Sú riešením, ktoré vieme realizovať tu a teraz, bez čakania desiatok rokov. Každý nový veterný park znamená rýchlejší prírastok lacnej domácej elektriny, nižšie emisie a menšiu závislosť od dovážaných palív.