Na internete sa stretnete s názorom, že veterné parky sú len „nariadenie z Bruselu“ a keby nebolo EÚ, žiadne turbíny by nevznikali. Realita je úplne inde.
Vietor je dnes jeden z hlavných nových zdrojov elektriny na svete a masívne doň investujú aj USA, Čína, India či Rusko, teda krajiny, ktoré európsku politiku rozhodne „neposlúchajú na slovo“.
Vietor nie je európsky
výmysel, ale zdroj elektriny, z ktorého čerpá celý svet
Na konci roka 2024 bolo
vo svete celkovo v prevádzke viac než 1 174 gigawattov (GW) veterných
elektrární. Len v 2024 pribudlo 121 gigawattov nových veterných kapacít a až 72
% z tohto prírastku vybudovala Čína. V Európe celkovo, nielen EÚ, bolo v roku
2024 v prevádzke spolu 285 gigawattov veterných elektrární, čiže necelá
štvrtina inštalovaného výkonu na svete.
Zároveň platí, že nové
elektrárne na svete sú dnes takmer výhradne z kategórie obnoviteľné.
Medzinárodná agentúra pre obnoviteľnú energiu (IRENA) uvádza, že v roku 2023
tvorili obnoviteľné zdroje 86 % všetkých nových kapacít a v roku 2024 to
už bolo vyše 92 %. Drvivú väčšinu z toho zabezpečili práve veterné a
solárne elektrárne. Ak by veterné turbíny boli „diktát Bruselu“, prečo ich tak
masívne budujú krajiny po celom svete – vrátane tých mimo EÚ?
USA, Čína, India… a
áno, aj Rusko stavajú veterné parky
Veternú energiu
intenzívne využívajú aj veľmoci, ktoré si svoju energetickú politiku určujú
samostatne:
·
India a
Brazília
India aj Brazília tiež patria medzi krajiny, kde obnoviteľné zdroje rastú
najrýchlejšie – vrátane veterných elektrární budovaných na pevnine.
·
Rusko
Dokonca aj Rusko, ktoré je významný
exportér plynu a ropy, buduje veterné parky. Zatiaľ tvoria menej než 1 %
jeho inštalovanej kapacity a podiel na výrobe je okolo 0,4 %. Ale aj to
ukazuje, že veterné elektrárne nie sú „európsky výmysel“, ale bežná súčasť
moderného energetického mixu.
Ak by veterné elektrárne
boli diktátom EÚ, museli by sme veriť, že rovnaký „diktát“ poslúcha aj
Washington, Peking či Moskva – čo je zjavný nezmysel.
Prečo práve vietor?
Lebo je lacný a čistý.
Dôvod, prečo sa vietor
presadil, je prozaický: cena. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) bolo
v roku 2023 až 96 % nových projektov vetra a soláru lacnejších, než nové
uhoľné či plynové elektrárne. Približne tri štvrtiny nových veterných a
solárnych elektrární vyrábajú elektrinu lacnejšie, než koľko stojí prevádzka
existujúcich fosílnych zdrojov.
Podobne to vychádza aj z
nezávislých finančných analýz: cena elektriny z nových veterných elektrární sa
pohybuje v najnižšom pásme zo všetkých veľkých zdrojov – často hlboko pod cenou
nových jadrových blokov, alebo nových uhoľných elektrární. A keďže vietor je
zadarmo, výrobná cena elektriny nie je závislá od výkyvov na trhoch s plynom či
uhlím.
Okrem ceny elektriny sú
dôležité aj emisie a čisté ovzdušie. Veterné elektrárne počas prevádzky
nevypúšťajú CO₂ ani oxidy dusíka či síry, ktoré poškodzujú zdravie ľudí. Aj
preto IEA aj IRENA rátajú s vetrom ako kľúčovou technológiou pri dosahovaní
klimatických cieľov a znižovaní závislosti od fosílnych palív.
A Brusel? Spoločný cieľ,
nie kde sa čo má stavať
Európska únia robí pri
obnoviteľných zdrojoch niečo iné, než tvrdí mýtus o „diktáte“:
Vybrané zdroje:
World Wind Energy Association – Annual Report 2023
World Wind Energy Association – Annual
Report 2024
IRENA – Renewable Capacity Statistics
2024 a Renewable Energy Statistics 2025
IEA – Renewables 2023 a súvisiace
analýzy o nákladoch vetra a solára
U.S. Energy Information Administration –
údaje o výrobe a kapacite veternej energie v USA
Global Energy Monitor – správa o
výstavbe veterných a solárnych projektov v Číne
Power Technology – Wind power in Russia
Európska komisia – informácie o smernici
o obnoviteľných zdrojoch (RED III), cieľoch EÚ a národných energetických a
klimatických plánoch