Obavy z vysušovania krajiny kvôli veterným elektrárňam patria medzi časté, no vedecky nepodložené tvrdenia. V skutočnosti však dostupné merania a modely ukazujú, že žiadny takýto efekt sa nepotvrdil.
Výskumy
nepreukázali pokles zrážok ani vlhkosti
Jedna z najrozsiahlejších analýz, ktorú uskutočnili Liu a kol. (2021) v severnej Číne, sledovala vývoj počasia v okolí veterného parku v regióne Hebei počas niekoľkých desaťročí. Výsledok? Žiadna zmena dlhodobého úhrnu zrážok ani relatívnej vlhkosti vzduchu. Jediným zaznamenaným efektom bolo mierne nočné oteplenie – dôsledok prirodzeného miešania vzduchu spôsobeného rotáciou turbín.
Podobne aj
prehľadová práca Zhou a kol. (2020), ktorá zhromaždila výsledky z
viacerých štúdií a modelových simulácií, dospela k záveru, že vplyv
veterných elektrární na množstvo zrážok či vlhkosť vzduchu je v praxi
zanedbateľný. Tieto zmeny sa prejavujú iba veľmi lokálne a nemajú merateľný
efekt v širšom meradle.
Modely ukazujú
minimálne dopady aj pri obrovskom počte turbín
Priame merania v Európe potvrdzujú, že zmeny klímy v okolí veterných parkov sú minimálne. Armstrong a kol. (2016) sledovali podmienky na rašelinisku pri veternom parku v Škótsku. Výskum ukázal, že počas prevádzky turbín došlo k miernemu zvýšeniu absolútnej vlhkosti vzduchu v noci, čo je presný opak tvrdenia o „vysušovaní“. Žiadna zmena v množstve zrážok či pôdnej vlhkosti nebola pozorovaná.
Suchá nezačali s veternými turbínami: Aral a Kaspik sú dôkaz
Dezertifikácia a vysušovanie krajiny sú dlhodobé procesy spôsobené najmä ľudskými zásahmi do využívania pôdy a klímou, nie veternými elektrárňami – na čo upozorňujú aj organizácie OSN.
Názorným príkladom je Aralské jazero, ktoré sa začalo dramaticky zmenšovať už v 60. rokoch v dôsledku masívneho odklonu riek Amu-Darja a Syr-Darja na zavlažovanie; východná časť južného Aralu úplne zanikla v roku 2014. Zatiaľ čo sa Aral menil na púšť, v dotknutých krajinách povodia (Uzbekistan, Turkménsko) prakticky neexistovala veterná energetika – podľa štatistík IRENA boli ich veterné kapacity celé roky nulové alebo zanedbateľné a výraznejší rozvoj prichádza až v posledných rokoch.
Podobne pri Kaspickom mori vedci projektujú pokles hladiny o 5–21 metrov do konca storočia v dôsledku globálneho otepľovania (vyššie výpary, zmeny zrážok), čo ohrozí ekosystémy aj infraštruktúru – nejde o efekt veterných turbín. Navyše, prehľady meraní a modelov ukazujú, že veterné parky majú na zrážky a vlhkosť len zanedbateľný, prevažne lokálny vplyv (často sa potvrdzuje len mierne nočné oteplenie miešaním vzduchu), takže tvrdenia o „vysušovaní“ okolitej krajiny vetrom nie sú vedecky podložené.
„Falošné“
zrážky na radaroch nie sú skutočný dážď
Niektoré tvrdenia
o „zmenách počasia“ vznikli aj v dôsledku nesprávnej interpretácie
meteorologických radarových dát. Veterné turbíny môžu spôsobovať odraz
radarového signálu, ktorý sa na záznamoch javí ako dážď. Ide však len o
technické rušenie (tzv. clutter), nie o reálne zrážky. Na tento jav
upozornila napríklad štúdia Ghimire a kol. (2020), ktorá potvrdila, že ide o
chybu merania, nie dôkaz, že veterné turbíny ovplyvňujú dážď.
Skutočné faktory, ktoré rozhodujú o vode v krajine
Ak sa v niektorej oblasti dlhodobo objavujú suchá, treba hľadať príčiny inde – napríklad v odlesňovaní, v intenzívnom poľnohospodárstve, odvodňovacích zásahoch či zmenách v krajinnom hospodárení. Veterné elektrárne takýto efekt nevytvárajú. Naopak, pri vhodnom umiestnení majú zanedbateľný vplyv na lokálnu klímu a neovplyvňujú kolobeh vody v krajine.
Pre Slovensko, kde sa plánujú relatívne malé, pozemné (onshore) veterné parky, platí dvojnásobne, že neexistuje žiadny dôkaz o vysušovaní alebo znižovaní úhrnu zrážok v ich okolí. O vode v krajine rozhoduje najmä to, ako ju vieme zadržať – cez mokrade, remízky, priepustné povrchy a vhodné poľnohospodárske postupy, nie prítomnosť veterných turbín.
Použité zdroje
·
Liu, Y. et al. (2021): An Observational Study
on the Local Climate Effect of the Shangyi Wind Farm in Northern China.
·
Zhou, L. et al. (2020): Weather, Climatic and
Ecological Impacts of Onshore Wind Farms.
·
Fitch, A. (2015): Climate Impacts of
Large-Scale Wind Farms as Parameterized in a Global Climate Model (CAM5).
·
Armstrong, A. et al. (2016): Ground-level
climate at a peatland wind farm in Scotland is affected by wind turbine
operation.
·
Fiedler, B. & Bukovsky, M. (2011): The
effect of a giant wind farm on precipitation in a regional climate model.
·
Ghimire, G.P. et al. (2020): Hydrologic
Implications of Wind Farm Effect on Radar-Rainfall Observations.