Na mape to vyzerá, akoby celé pole „patrilo“ veternému parku. V skutočnosti turbíny zaberú len zlomok z tejto plochy, zvyšok zostáva poľnohospodárskou alebo prírodnou krajinou.
Ak k iným elektrárňam pripočítame územia zničené ťažbou palív, veterné parky budú z hľadiska záberu pôdy tie šetrnejšie zdroje.
Na mape sa javia veľké,
v teréne len pár desiatok metrov
Pri veterných parkoch sa
často na mape zaznačí celé územie projektu. To ale neznamená, že je celé
vybetónované. V skutočnosti sú zabraté najmä:
Viaceré analýzy ukazujú,
že táto infraštruktúra tvorí len jednotky percent plochy veterného parku. Jedna
štúdia 42 veterných parkov vo Fínsku zistila, že samotné turbíny a cesty
zaberajú len 1,4 – 6 % plochy slúžiacej pre veternú elektráreň, zvyšok zostáva
les, pole či lúka.
Prehľad z vydavateľstva
Taylor & Francis, ktorý sumarizuje vplyvy veterných parkov na okolie,
uvádza, že samotné turbíny zaberajú približne 5 % plochy veterného parku. Po
zasypaní základov sa okolitá pôda môže ďalej využívať na pestovanie plodín
alebo pasenie dobytka.
Podobný výsledok
priniesla aj analýza takmer 320 veterných parkov z McGill University: približne
95 % územia parku je možné ďalej využívať, najčastejšie ako poľnohospodársku
pôdu.
Po skončení životnosti
veternej elektrárne je pomerne jednoduché vrátiť do pôvodného stavu aj tú malú
časť pôdy, ktorú elektráreň reálne zabrala.
Spravodlivé
porovnanie: nezabúdajme na bane a vrty
Pri porovnaní s inými
zdrojmi sa často pozeráme len na pôdorys elektrárne. V takomto „úzkom zábere“
vyzerá uhoľná či jadrová elektráreň naozaj menšia než veterný park. Takéto
porovnanie je však neférové, lebo ignoruje obrovské plochy, kde sa napríklad ťaží
palivo:
Moderná analýza „land-use
intensity of energy“ (koľko hektárov je potrebných na výrobu jednotky
elektriny) ukazuje, že pri uhoľných a plynových elektrárňach tvorí väčšinu
záberu pôdy práve ťažba paliva: pri plyne viac než 90 % celkovej plochy, pri
uhlí zhruba polovicu.
Tá istá štúdia zároveň
ukazuje, že ak pri vetre rátame len skutočne zastavanú plochu (základy turbín a
cesty), patrí vietor, jadro, geotermálna energia a strešná fotovoltika medzi
zdroje s najnižšou potrebou pôdy na jednotku vyrobenej elektriny – menej než
uhlie alebo plyn.
Na ilustráciu: len jedna
povrchová uhoľná baňa Garzweiler v Nemecku využila počas svojho fungovania
približne 80 000 000 m² územia, teda plochu o veľkosti okresného
mesta. Ak si to porovnáme s 500 m2 základovej dosky veternej
elektrárne, z ktorých je viac ako 80 % zasypaných zemou, je to zásadne iný
záber. Navyše, také územie povrchovej ťažby v uhoľnej bani je počas ťažby
prakticky vylúčené z iného využitia. Poľnohospodárstvo či rekreácia sú tam
nemožné a rekultivácia, ktorá v tejto bani síce prebieha, je nákladná a
dlhodobá.
Mýtus o „obrovskom
zábere pôdy“ neobstojí
Ak sa pozrieme len na
hranice projektu na mape, veterné parky sa môžu zdať veľké. Skutočne zastavaná
plocha (základy + cesty) sú rádovo len 1–5 % územia. Zvyšok krajiny ďalej
funguje ako pole, lúka či les. Pri väčšine iných zdrojov zároveň musíme
prirátať aj územia zničené ťažbou uhlia, plynu či uránu. Veterné elektrárne
patria k zdrojom, ktoré dokážu vyrábať veľa elektrinu s relatívne malým zásahom
do pôdy – a navyše umožňujú dvojité využitie územia.
Mýtus „veterné elektrárne
zaberajú príliš veľa miesta“ je teda skôr optická ilúzia a dôsledok neúplných
porovnaní, než realita.
Vybrané zdroje:
Lovering, J. et al.
(2022): Land-use intensity of
electricity production and tomorrow’s energy landscape, PLOS ONE.
Ritchie, H. (2022): How does the land use of different energy sources
compare?, Our World in Data.
Denholm, P. et al.
(2009): Land-Use Requirements
of Modern Wind Power Plants in the United States, NREL Technical Report.
Jones, C. et al.
(2024): Quantifying land
impacts of wind energy: a regional-scale assessment in Finland, Environment, Development and Sustainability.
Taylor & Francis
(2025): The local impacts of
wind farms.
McGill University /
Environmental Science & Technology (2024): štúdia o skutočnom „footprinte“ veterných fariem
(zhrnuté v článku SKF Wind News „Wind farm footprint – Blowing away old
myths“).
Informácie o rozlohe
povrchovej uhoľnej bane Garzweiler: stránka RWE: https://www.rwe.com/en/the-group/countries-and-locations/garzweiler-mine-site/