Veterné elektrárne vyrobia elektrinu na malom priestore

Na mape to vyzerá, akoby celé pole „patrilo“ veternému parku. V skutočnosti turbíny zaberú len zlomok z tejto plochy, zvyšok zostáva poľnohospodárskou alebo prírodnou krajinou.

Ak k iným elektrárňam pripočítame územia zničené ťažbou palív, veterné parky budú z hľadiska záberu pôdy tie šetrnejšie zdroje.


Na mape sa javia veľké, v teréne len pár desiatok metrov

Pri veterných parkoch sa často na mape zaznačí celé územie projektu. To ale neznamená, že je celé vybetónované. V skutočnosti sú zabraté najmä:

Viaceré analýzy ukazujú, že táto infraštruktúra tvorí len jednotky percent plochy veterného parku. Jedna štúdia 42 veterných parkov vo Fínsku zistila, že samotné turbíny a cesty zaberajú len 1,4 – 6 % plochy slúžiacej pre veternú elektráreň, zvyšok zostáva les, pole či lúka.

Prehľad z vydavateľstva Taylor & Francis, ktorý sumarizuje vplyvy veterných parkov na okolie, uvádza, že samotné turbíny zaberajú približne 5 % plochy veterného parku. Po zasypaní základov sa okolitá pôda môže ďalej využívať na pestovanie plodín alebo pasenie dobytka.

Podobný výsledok priniesla aj analýza takmer 320 veterných parkov z McGill University: približne 95 % územia parku je možné ďalej využívať, najčastejšie ako poľnohospodársku pôdu.

Po skončení životnosti veternej elektrárne je pomerne jednoduché vrátiť do pôvodného stavu aj tú malú časť pôdy, ktorú elektráreň reálne zabrala.

Spravodlivé porovnanie: nezabúdajme na bane a vrty

Pri porovnaní s inými zdrojmi sa často pozeráme len na pôdorys elektrárne. V takomto „úzkom zábere“ vyzerá uhoľná či jadrová elektráreň naozaj menšia než veterný park. Takéto porovnanie je však neférové, lebo ignoruje obrovské plochy, kde sa napríklad ťaží palivo:

Moderná analýza „land-use intensity of energy“ (koľko hektárov je potrebných na výrobu jednotky elektriny) ukazuje, že pri uhoľných a plynových elektrárňach tvorí väčšinu záberu pôdy práve ťažba paliva: pri plyne viac než 90 % celkovej plochy, pri uhlí zhruba polovicu.

Tá istá štúdia zároveň ukazuje, že ak pri vetre rátame len skutočne zastavanú plochu (základy turbín a cesty), patrí vietor, jadro, geotermálna energia a strešná fotovoltika medzi zdroje s najnižšou potrebou pôdy na jednotku vyrobenej elektriny – menej než uhlie alebo plyn.

Na ilustráciu: len jedna povrchová uhoľná baňa Garzweiler v Nemecku využila počas svojho fungovania približne 80 000 000 m² územia, teda plochu o veľkosti okresného mesta. Ak si to porovnáme s 500 m2 základovej dosky veternej elektrárne, z ktorých je viac ako 80 % zasypaných zemou, je to zásadne iný záber. Navyše, také územie povrchovej ťažby v uhoľnej bani je počas ťažby prakticky vylúčené z iného využitia. Poľnohospodárstvo či rekreácia sú tam nemožné a rekultivácia, ktorá v tejto bani síce prebieha, je nákladná a dlhodobá.

Mýtus o „obrovskom zábere pôdy“ neobstojí

Ak sa pozrieme len na hranice projektu na mape, veterné parky sa môžu zdať veľké. Skutočne zastavaná plocha (základy + cesty) sú rádovo len 1–5 % územia. Zvyšok krajiny ďalej funguje ako pole, lúka či les. Pri väčšine iných zdrojov zároveň musíme prirátať aj územia zničené ťažbou uhlia, plynu či uránu. Veterné elektrárne patria k zdrojom, ktoré dokážu vyrábať veľa elektrinu s relatívne malým zásahom do pôdy – a navyše umožňujú dvojité využitie územia.

Mýtus „veterné elektrárne zaberajú príliš veľa miesta“ je teda skôr optická ilúzia a dôsledok neúplných porovnaní, než realita.

 

Vybrané zdroje:

Lovering, J. et al. (2022): Land-use intensity of electricity production and tomorrow’s energy landscape, PLOS ONE.

Ritchie, H. (2022): How does the land use of different energy sources compare?, Our World in Data.

Denholm, P. et al. (2009): Land-Use Requirements of Modern Wind Power Plants in the United States, NREL Technical Report.

Jones, C. et al. (2024): Quantifying land impacts of wind energy: a regional-scale assessment in Finland, Environment, Development and Sustainability.

Taylor & Francis (2025): The local impacts of wind farms.

McGill University / Environmental Science & Technology (2024): štúdia o skutočnom „footprinte“ veterných fariem (zhrnuté v článku SKF Wind News „Wind farm footprint – Blowing away old myths“).

Informácie o rozlohe povrchovej uhoľnej bane Garzweiler: stránka RWE: https://www.rwe.com/en/the-group/countries-and-locations/garzweiler-mine-site/