Akčný plán pre veternú energetiku, ktorý v utorok predstavila Európska komisia, môže priniesť Slovensku významný impulz nielen pre rozvoj veternej energetiky. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) by preto jednou z priorít novej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej malo byť prihlásenie sa Slovenska k akčnému plánu, ale najmä využitie nástrojov, ktoré členským krajinám EÚ prináša.
Akčný plán počíta s viacerými oblasťami pomoci, pričom jednou z kľúčových je zrýchlenie povoľovacích procesov na výstavbu veterných elektrární. Povoľovacie procesy sú práve na Slovensku stále najväčšou bariérou pre rýchlejší rozvoj využívania tohto domáceho zeleného zdroja energií. „Akčný plán prináša členským krajinám napríklad aj digitálny nástroj EasyPermits, ktorý je už v pilotnom testovaní v Dánsku a Poľsku, dokáže pomôcť inštitúciám spracovať trikrát viac projektov žiadajúcich o povolenie,“ upozorňuje člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) Ján Lacko. Akčný plán okrem toho napríklad zafinancuje aj projekty zamerané na využitie technickej expertízy na nastavenie rýchlejších a flexibilnejších procesov. Podľa SAPI by preto využitie nových nástrojov z akčného plánu EK malo byť jednou z priorít novej ministerky hospodárstva Denisy Sakovej. „Rozumieme, že kľúčovou agendou novej vlády je vyriešenie cien energií na budúci rok. Avšak akčný plán jasne hovorí, že členské krajiny sa k jeho plneniu majú prihlásiť najneskôr do konca tohto roka,“ dodáva J. Lacko. Podľa SAPI by Slovensko, ktoré je na chvoste využívania veternej energie v EÚ, nemalo túto príležitosť zahodiť. Od jasnej stratégie zrýchlenia rozvoja veternej energetiky môže podľa SAPI totiž závisieť aj úspešnosť SR vo využívaní finančných podporných nástrojov. EK totiž napríklad plánuje zdvojnásobiť finančné zdroje na podporu vzniku výrobných kapacít v priemysle vyrábajúcom technológie pre veterné elektrárne na 1,4 mld. eur. „Slovensko je krajina s tradíciou v energetickom strojárenstve, viaceré firmy aj u nás už roky vyrábajú komponenty pre veterné elektrárne. Jasný signál komisii, ale aj investorom, že pre Slovensko je veterná energia prioritou, môže priniesť významný impulz na rozvoj tohto priemyslu a pracovných miest v ňom,“ dodáva J. Lacko. Navyše Európska komisia v novembri predstaví aj Akčný plán pre rozvoj sieťovej infraštruktúry, ktorý má pomôcť členským krajinám pripraviť technické kapacity sietí aj na tento typ zdroja elektriny. Táto finančná podpora bude pravdepodobne zohľadňovať nielen plány krajín na papieri, ale aj posun, ktorý krajiny už urobili alebo urobia v dohľadnej dobe v oblasti rozvoja veternej energetiky a OZE. „Bola by škoda, ak by Slovensko tieto peniaze nemohlo využiť v maximálnej možnej miere na investície do prenosovej sústavy či distribučných sietí len preto, že na rozdiel od iných krajín nedokážeme ukázať reálny posun v povoľovacích procesoch,“ upozorňuje J. Lacko. Akčný plán EK prináša celkovo 15 opatrení vrátane napríklad tých, ktoré sú zamerané na vytvorenie vzdelávacích programov pre pracovné miesta napojené na veternú energetiku. Len do roku 2030 počíta so vznikom 100 000 pracovných miest v tejto oblasti. Jeho cieľom je zdvojnásobiť inštalovanú kapacitu veterných elektrární v EÚ do roku 2030 z dnešných 205 GW (gigawatthodín) až na 420 GW. Na Slovensku máme v súčasnosti iba 5 veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 mld. eur s inštalovaným výkonom viac ako 1 116,5 MW.