Európska asociácia WindEurope v najnovšej analýze upozorňuje, že dezinformácie o veternej energii sa už
stali systémovým rizikom pre bezpečnosť a konkurencieschopnosť Európy. Falošné
a zavádzajúce informácie o vetre podľa nej neostávajú len na sociálnych
sieťach, ale vedú aj k reálnym zdržaniam či k rušeniu projektov. Na Slovensku,
ktoré patrí ku krajinám s najvyššou závislosťou od dovozu fosílnych palív
v Európe, najúspešnejšia dezinformačná iniciatíva zvažuje napríklad aj
možnosť kliatby proti veterným elektrárňam.
Analýza WindEurope ukazuje, že nejde o okrajový problém niekoľkých
statusov na sociálnych sieťach. Medzi májom 2024 a februárom 2026 zachytila
v európskom priestore až 573 účtov aktívnych v protiveternom online
ekosystéme, ktoré vytvorili takmer 43-tisíc príspevkov a približne 6,3 milióna
aktívnych interakcií. Až 68 % zachytených príspevkov patrilo medzi
dezinformačné alebo zavádzajúce naratívy.
Najsilnejšie z nich sa pritom opakujú aj na Slovensku, a to údajné
skryté záujmy investorov, ničenie prírody, technická nepoužiteľnosť vetra ako
zdroja energie a ekonomická nerentabilita. Podľa WindEurope tieto štyri
naratívy tvorili tri štvrtiny zachyteného dezinformačného obsahu a až 80 %
interakcií. Rozsah problému potvrdzuje aj Severoatlantická aliancia (NATO),
ktorá už skôr konštatovala, že po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022 sa významná
časť hybridných aktivít Ruska voči EÚ zamerala práve na spochybňovanie zelenej
energie. Vo viacerých krajinách zaznamenali dokonca aj nové formy hybridnej
vojny, napríklad aj verbovanie lokálnych ľudí na poškodzovanie obnoviteľných zdrojov energie
v Pobaltí zo
strany ruských tajných služieb.
Za (ne)pravdu
Na Slovensku sa aj pod vplyvom týchto aktivít stala veterná energia
terčom dezinformačných kampaní ešte skôr, než vôbec výstavba takýchto projektov
mohla začať. Už od konca roka 2024 sa na sociálnych sieťach aktívne šíria
dezinformácie tvrdiace, že veterné turbíny spôsobujú obyvateľom priľahlých obcí
choroby, zásadným spôsobom ohrozujú divo žijúce zvieratá, či napr. vysušujú
krajinu. „Tieto tvrdenia opierajú iniciatívy, ktoré si na nich vybudovali
výtlak na sociálnych sieťach, o nevedecké štúdie publikované na
predátorských weboch, alebo interpretujú výsledky v prehnanej miere
z hľadiska ich dopadov v praxi,“ upozorňuje Ján Lacko, člen
výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Typickým príkladom sú weby a iniciatívy, z ktorých najhlasnejšia už
medzičasom začala aktívne pôsobiť aj v Českej republike - Za pravdu o veterných parkoch. Navonok tieto dezinformačné iniciatívy
pôsobia ako občianske a odborné platformy. V skutočnosti však pracujú s účelovo
skreslenými tvrdeniami, neoverenými zdrojmi a štúdiami z predátorských
webov. Ich čelní predstavitelia dokonca priamo na sociálnych sieťach diskutujú
o možnosti využitia kliatby ako o opatrenia proti
výstavbe veterných elektrární.
Táto iniciatíva sa pravidelne zúčastňuje aj verejných stretnutí k
projektom veterných parkov, kde vytvára dojem odbornosti aj pri témach vplyvov
na zdravie a životné prostredie. „Naopak, odborníkov, ktorí aj na
stretnutiach s verejnosťou prezentujú konkrétne štúdie a dáta pre
danú lokalitu, častokrát označujú za kúpených či manipulátorov,“ upozorňuje
na rozsah problému pre verejnú diskusiu o veternej energetike J. Lacko. Iniciatíva
Za pravdu o veterných parkoch aj pri aktuálnom zbere podpisov pod petíciu
proti veternej energii zamlčuje, že súčasťou petičného výboru je aj členka politickej strany, vo videách ktorej už aj aktívne vystupujú. Ľudia podpisujúci petíciu tak svoje údaje
odovzdávajú nielen aktivistom, ale aj politicky aktívnej osobe.
Verejné diskusie k zámerom veterných parkov v obciach sa v dôsledku
účasti predstaviteľov týchto iniciatív menia na hlučné divadlo, kde nie je
možné viesť vecnú, odbornú diskusiu. Títo kváziaktivisti prichádzajú s vopred
pripravenými tvrdeniami, pseudovedeckými štúdiami, vyvíjajú tlak na starostov a poslancov
a vytvárajú dojem, že akákoľvek veterná elektráreň je automaticky hrozbou. „Každý
investor je pripravený odpovedať na otázky o hluku, vzdialenosti od
obydlí, vplyvoch na živočíchy, či krajinnom ráze. Nie je však v poriadku, ak sa
z verejných prerokovaní, stáva nátlaková show, v ktorej fakty nemajú šancu,“
hovorí J. Lacko.
Dnes vietor, zajtra...?
Podľa SAPI by sa mal štát začať
vážnejšie zaoberať touto hybridnou hrozbou, na ktorú upozorňuje nielen NATO či
WindEurope, ale napríklad aj poľské spravodajské služby. Podľa ich správ
vynakladajú Rusko a Bielorusko na hybridné aktivity ročne 2 až 4 miliardy
USD ročne, pričom časť z nich je zameraná práve na dezinformácie
o OZE. „Je zrejmé, prečo tak robia. Zelené zdroje znižujú spotrebu
drahého plynu, a ten chce Rusko aj naďalej predávať do Európy. Podporujú vznik
hlučnej menšiny, ktorej cieľom je nielen zastaviť výstavbu lokálnych zdrojov
lacnej energie, ale aj zvyšovať polarizáciu, či konflikt v spoločnosti,“ vidí
dôvody J. Lacko. Ako už SAPI upozornilo aj v minulosti, je najmä úlohou
štátu bojovať s týmito dezinformáciami, keďže veterné elektrárne sú spôsobom,
ako znižovať ceny energie pre domácnosti a priemysel.