Obnoviteľné zdroje energie počas aktuálnej situácie v Európe potvrdzujú, že nie sú iba doplnkom európskej energetiky. V júli zabezpečili 49,5 % výroby elektriny v Európskej únii, pričom do siete dodali takmer 100 terawatthodín (TWh) elektriny, kým jadrové elektrárne dodali 23,9 % a všetky fosílne zdroje spolu 26,6 %. Zvýšená výroba elektriny z vetra začiatkom augusta navyše prispela k poklesu veľkoobchodných cien elektriny na väčšine sledovaných európskych trhoch.
Dáta Frauenhofer
ISA ukazujú poukazujú navyše aj na to, že hlavný prínos
pre zvládanie obmedzení výroby jadrových elektrární vo Francúzsku, ale aj
Maďarsku, ako aj zníženej výroby elektriny vo vodných elektrárňach, mali veterné
a fotovoltické elektrárne. Solárne elektrárne vyrobili v júli 44,3 TWh a
veterné ďalších 30,6 TWh. Spolu tak pokryli viac než 37 % výroby elektriny v EÚ
a dodali približne 74,9 TWh elektriny, „Veterné a solárne elektrárne
dodali o takmer 40 % viac elektriny ako všetky fosílne, teda uhoľné
a plynové zdroje dohromady. Vietor so slnkom už nie sú doplnkový zdroj
elektriny, a už vôbec nie nevhodnou a rizikovou technológiou, ako to laickej
verejnosti prezentujú na Slovensku politici, ale aj regulačný úrad,“ dodáva
Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Vietor a slnko naberajú
na význame
Význam diverzifikácie sa
ukazuje práve počas tohtoročného leta. Extrémne teploty, sucho a nízke hladiny
riek zasiahli výrobu elektriny vo viacerých európskych krajinách. Nízky stav
Dunaja obmedzil vodnú výrobu v Srbsku, ale aj v Rakúsku, a skomplikoval
prevádzku jadrových elektrární v Rumunsku a Maďarsku. Problémy s vysokou
teplotou alebo nedostatkom chladiacej vody pre svoje jadrové zdroje zaznamenalo
aj Francúzsko. „Veterné a solárne
elektrárne nepotrebujú na výrobu elektriny prietok rieky ani veľké objemy
chladiacej vody. Práve preto v podobných situáciách tvoria jeden z nosných
pilierov dodávky elektriny a náhradu elektrární, ktorých výkon obmedzuje sucho
a horúčavy,” vysvetľuje J. Karaba.
Európska komisia už pred
začiatkom leta upozorňovala, že dostupnosť vodných zdrojov bude v roku 2026
nižšia než počas minulého leta. Zároveň však za jediný rok pribudlo v Európe
viac než 90 gigawattov (GW) nových obnoviteľných kapacít a kapacita batériových
úložísk sa približne zdvojnásobila. „Bezpečnú
dodávku elektriny nemôžeme postaviť ani u nás iba na jednej technológii,
a to ani na jadre. Každý zdroj má svoje možnosti aj obmedzenia. Výrobu
vodných elektrární znižuje sucho, jadrové bloky môžu obmedziť odstávky či
nedostatok chladiacej vody a vietor ani slnko nie sú dostupné nepretržite.
Preto potrebujeme vyváženú kombináciu jadra, vody, slnka a vetra, doplnenú
batériovými úložiskami, flexibilnou spotrebou a dostatočne silnými sieťami.
Práve rozmanitosť zdrojov zvyšuje bezpečnosť dodávok elektriny pre domácnosti
aj firmy,“ dodáva J. Karaba.
Vietor v auguste pomáha aj cenám
Prvé augustové dni jasne
ukázali aj to, prečo slovenská vláda potrebuje zásadným spôsobom zmeniť svoj
postoj k veternej energetike. V týždni od 3. augusta vzrástla výroba z vetra
oproti predchádzajúcemu týždňu v Portugalsku o 37 %, vo Francúzsku o 27 % a v
Nemecku o 15 %. Vyššia veterná výroba spolu s nižším dopytom prispela podľa analytickej spoločnosti Aleasoft Energy
Forecasting k poklesu veľkoobchodných cien elektriny na väčšine
sledovaných európskych trhov. “Boj proti veterným elektrárňam, v ktorom
sa predbiehajú slovenskí politici, je boj proti nižším cenám elektriny pre
domácnosti a firmy. Keď najbližšie budú hovoriť na tlačových konferenciách o
tom, že veterné elektrárne sa tu nepostavia, hovoria prakticky o zabetónovaní
vyšších cien,” upozorňuje J. Karaba.
Silnú výrobu zaznamenali
podľa Aleasoft Energy Forecasting aj fotovoltické
elektrárne. Španielsko,
Portugalsko, Francúzsko a Nemecko v prvom augustovom týždni vytvorili nové
národné rekordy dennej výroby z fotovoltiky. Nemecko napríklad 8. augusta
vyrobilo zo slnka 465 GWh elektriny za jediný deň, Francúzsko deň predtým 190
GWh. “Čísla z tohto leta ukazujú, že veterné a
fotovoltické elektrárne dokážu aj v náročných podmienkach zabezpečiť významnú
časť spotreby elektriny v Európe. Pomáhajú pritom aj krajinám s vysokým
podielom jadrovej energetiky, ako je Francúzsko. Nie je preto dôvod, aby sme
ich potenciál nevyužili aj na Slovensku na posilnenie bezpečnosti dodávok a
zníženie tlaku na ceny elektriny,” dodáva
J. Karaba.