Slovenské mestá a obce zohrávajú pri rozvoji veternej energetiky zásadnú
úlohu. Napriek tomu sa často stretávajú s nejasnými postupmi, protichodnými
informáciami a nedostatkom metodickej podpory zo strany štátu. Na túto situáciu
upozornili odborníci a zástupcovia samospráv na prvom stretnutí komunikačnej
platformy pre veternú energetiku, ktorú organizujú SAPI – Slovenská asociácia
udržateľnej energetiky, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia.
Stretnutie komunikačnej platformy prinieslo počas
diskusie opakované upozornenia zástupcov samospráv na to, že mestá a obce sa o
dôležitých krokoch často dozvedajú oneskorene alebo len sprostredkovane. Poukazovali aj na chýbajúce
jednotné usmernenia a praktické vysvetlenia legislatívnych zmien, čo vytvára
priestor na špekulácie a dezinformácie.
Podľa odborníkov však majú samosprávy v procese
prípravy projektov oveľa silnejšiu pozíciu, než si mnohé uvedomujú. „Územný
plán je najsilnejším nástrojom samosprávy. Ak obec nezaradí plochy vhodné pre
energetiku alebo veterné elektrárne do územného plánu, projekt sa nerealizuje.
Obce tak majú faktické veto a zároveň významný vplyv na podmienky
environmentálneho posudzovania projektov,“ potvrdil prítomným zástupcom
samospráv advokát Tomáš Siskovič zo SAPI.
Zároveň upozornil, že pripravované akceleračné zóny
pre veternú energetiku neznamenajú automatické povoľovanie veterných
elektrární. „Akceleračné zóny nevytvárajú právo postaviť veternú
elektráreň. Ich úlohou by malo byť priniesť predvídateľnosť a jasný systém do
procesu, ktorý bol doteraz mimoriadne zdĺhavý a neprehľadný. Každý konkrétny
projekt bude aj naďalej podliehať individuálnemu posudzovaniu a schvaľovaniu,“
doplnil T. Siskovič.
Kľúčové je obdobie ešte pred začiatkom procesu
posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), keď sa obec sama pripravuje
na kontakt s investorom. „Najsilnejšie stránky obce sú jej
pripravenosť a územný plán. Keď pozná svoje možnosti, kompetencie a proces,
vie, o čom rozhoduje sama, o čom štát a čo je na investorovi. A tak vie aj
otvorene a férovo komunikovať s obyvateľmi, včas a na základe faktov,"
uviedla Martina Repíková, poradkyňa pre energetiku Únie miest Slovenska.
Podľa nej si majú samosprávy už pri prvom kontakte s
investorovm vyžiadať jasné údaje o plánovanom projekte a jeho možných vplyvoch
na územie: vizualizácie, informácie o hluku, o doprave počas výstavby aj o
možnostiach zapojenia komunity. Rovnako dôležitý je priestor na diskusiu o tom,
čo projekt prináša obci a jej obyvateľom. „Cieľom nie je mať turbínu v
každej obci. Ide o to, aby sa rozhodovalo na základe odborných podkladov a
transparentných procesov. Slovensko však patrí medzi posledné krajiny Európskej
únie bez funkčného sektora veternej energetiky. Hoci je dnes v rôznych štádiách
prípravy približne 35 projektov, ani jeden z nich zatiaľ nemá právoplatne
ukončený proces EIA,“ uvádza Boris Valach, projektový manažér SAPI.
SAPI, Únia miest Slovenska a Klimatická koalícia
pripravujú ďalšie odborné stretnutia a regionálne workshopy pre samosprávy.
Obce tak získajú priestor konzultovať otázky s expertmi a lepšie sa orientovať
v legislatíve aj povoľovacích procesoch.