Nová vláda by podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) mala spustený proces na rozvoj veternej energetiky u nás zrýchliť. Česká republika v reakcii na minuloročnú energetickú krízu už napríklad schvaľuje druhý balíček opatrení na podporu rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energií. Prvé výsledky pracovnej skupiny spustenej na Slovensku možno uvidíme až koncom budúceho roka.
Osem z desiatich Slovákov si myslí, že by sme na Slovensku mali stavať a využívať veterné elektrárne. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu agentúry 2muse, ktorý v septembri realizovala pre SAPI. „Takáto silná spoločenská objednávka na rozvoj výroby elektriny z vetra je signál aj pre novú vládu. Jednou z jej priorít by preto malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania, a teda aj výstavby veterných elektrární,“ hovorí Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Slovensko totiž, napriek prísľubom z mája tohto roku zo strany vtedajšej vlády o naštartovaní zmien v povoľovaní tohto typu obnoviteľných zdrojov energií, v porovnaní s inými krajinami stále prešľapuje na mieste. Hoci vznikla pracovná skupina pre vytvorenie jednotnej metodiky pre posudzovanie tohto typu elektrární, ako aj tzv. go-to zón, prvé výsledky prinesie asi až koncom roka 2024.
Ako dodáva J. Lacko, napríklad Česká republika v reakcii na energetickú krízu prijala prvý balíček opatrení na zrýchlenie využívania zelenej energie tzv. Lex OZE I ešte v januári tohto roka, aktuálne schvaľuje už Lex OZE II. Iné krajiny prijali opatrenia ešte v roku 2022. „To, čo trvá v iných krajinách týždne a mesiace, trvá u nás roky. Týmto tempom tých zameškaných 20 rokov, ktoré ubehli od výstavby prvého a dodnes posledného veterného parku na Slovensku, nedobehneme,“ upozorňuje J. Lacko.
Pritom práve veterná energia patrí spolu so solárnou energiou nielen k zdrojom, ktoré iným členským krajinám EÚ pomáhajú znižovať závislosť od dovozu plynu, ale aj pomáhajú zmierňovať rast cien elektriny. Nové elektrárne tohto typu podľa Medzinárodnej energetickej agentúry pomohli spotrebiteľom v Európskej únii ušetriť v krízových rokoch 2021 – 2023 až 100 mld. eur. „Pre ekonomiku je rozvoj veternej energetiky významný impulz. Nejde iba o nižšie platby za plyn krajinám, ktoré ho ťažia, ale aj o vyššiu konkurencieschopnosť Slovenska pri získavaní zahraničných investícií a pracovných miest do regiónov, keďže mnohé firmy si za podmienku investície dávajú prístup k lokálnej bezemisnej energii,“ upozorňuje J. Lacko.
Za pozitívnu považuje J. Lacko aj zmenu postoja Slovákov k výstavbe veterných elektrární v ich priamom okolí. Slováci sa podľa neho postupne z tzv. NYMB-ov (Not-in-my-backyard) preklápajú na tzv. YIMB-ov (yes-in-my-backyard) a začínajú racionálne pozerať na prínos veterných elektrární. Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, podľa ktorých by problém s výstavbou veterného parku vo svojom okolí nemalo až 68 % Slovákov, pričom len 18 % by bolo proti. „Každý investor sa v dotknutých obciach prirodzene snaží vysporiadať aj s obavami tých, ktorí majú výhrady k projektu. Často však ide o pocitové výhrady, ktoré vyvracia už samotná projektová dokumentácia,“ dodáva J. Lacko.
Jednou z priorít novej vlády by preto podľa SAPI malo byť reálne zrýchlenie nastúpenej cesty zavádzania zmien zjednodušujúcich a zrýchľujúcich povoľovanie veterných elektrární. Nejde pritom o znižovanie environmentálnych štandardov, ale skôr o odstránenie duplicít v povoľovacích procesov či zavedenie lehôt na vyjadrenie štátnych inštitúcií. „Po rozhodnutí vlády v máji o spustení procesov pre zrýchlenie výstavby aj veterných elektrární vidíme svetielko na konci tunela. Avšak pri súčasnom stave, predpokladanom termíne výsledkov práce pracovnej skupiny nie je realistické očakávať prvú novú veternú elektráreň v prevádzke skôr ako v roku 2026,“ dopĺňa J. Lacko.
Na Slovensku máme pritom v súčasnosti iba 5 veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo mať podľa strategických materiálov štátu v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 mld. eur s inštalovaným výkonom viac ako 1 116,5 MW.