Slovensko zvládlo hroziaci nedostatok plynu v aktuálnej energetickej kríze, získaný čas by malo využiť na rozvoj vlastných lokálnych zdrojov energie. Veterné elektrárne, s ktorými počítal už počas roka 2022 aj štát, mohli počas krízy zásobovať 66-tisíc domácností. Chýbajúce vlastné zdroje energie sú problém aj pre ekonomiku. Jesenné zníženie výhľadu ekonomického ratingu Slovenska od agentúry Moody´s zo stabilného na negatívny spôsobila privysoká závislosť na ruskom plyne.
Už v roku 2022 mali Slovensku dodávať elektrinu veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 100 MW. Tie by dokázali vyrobiť elektrinu na celý rok pre približne 66-tisíc domácností. S týmto cieľom počítal napríklad aj štátny Integrovaný národný energetický a klimatický plán (INEKP) z roku 2019. „Realita je taká, že od roku 2004 sa na Slovensku nepostavila ani jedna veterná elektráreň. Veterná energetika pritom patrila aj pred energetickou krízou všade inde vo svete medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasti výroby elektriny,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov energie (SAPI).
Zdroje: Windeurope, WindEnergy in Europe 2021, EWEA Annual Statistics 2010
Slovensku patrí, čo sa týka využívania veternej energie, s piatimi elektrárňami s celkovým výkonom 3 MW nelichotivá posledná priečka v EÚ. „Nemusíme ísť ani do Rakúska či okolitých krajín, ktoré na rozdiel od Slovenska už roky masívne využívajú veternú energiu. Ešte aj Rusko, ktoré má významné zásoby plynu a je hlavným dodávateľom plynu na Slovensko, iba v roku 2021 vybudovalo viac ako 1 100 MW nových veterných elektrární,“ dodáva J. Lacko.
Veľký potenciál Slovenska na využitie energie z vetra potvrdila aj nedávna štúdia, ktorú pre SAPI realizovala rakúska spoločnosť Energiewerkstatt. Teoreticky je na tento typ elektrární vhodných až 20 % územia Slovenska, a to mimo chránených a obývaných území. To neznamená, že sa musí využiť celý tento potenciál. „Vďaka technologickému vývoju dokážeme dnes v porovnaní s rokom 2004 vyrobiť na jednej veternej turbíne 6-krát toľko elektriny. Jedna turbína dnes vyrobí dosť elektriny až pre 4.000 domácností na celý rok, navyše bez akýchkoľvek dotácií,“ dodáva J. Lacko.
Na Slovensku si však podľa J. Lacka kladieme komplikovanou legislatívou už roky sami polená pod nohy. Zákony, totiž, nezohľadňujú nielen energetické potreby krajiny, ale ani prínos veterných elektrární pre ekológiu. „V tomto kontexte je zarážajúce, že výstavba už len jednej veternej elektrárne, teda jedného stožiara s turbínou, podlieha rovnakému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ako keby ste chceli postaviť veľkú paroplynovú či uhoľnú elektráreň,“ vysvetľuje J. Lacko.
SAPI preto vyzýva vládu, aby práve v čase energetickej krízy čo najrýchlejšie prijala úpravu zákonov, najmä zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Nevyhnutné je aj upraviť lehoty v rámci povoľovania a prístup k veternej energetike v rámci územného a stavebného povoľovania. Zákon totiž napríklad nepozná ani lehotu, do kedy musí mať projekt stanovený rozsah posudzovania vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len začiatok celého procesu. „Môže to byť mesiac, tri, ale máme projekty, ktoré na túto úvodnú fázu povoľovania čakajú aj sedem mesiacov,“ upozorňuje J. Lacko. Napríklad Estónsko v reakcii na energetickú krízu ešte na jeseň 2022 prijalo legislatívu, ktorá má skrátiť povoľovanie veterných a solárnych elektrární až o 2 roky.
Vytvorenie reálnych podmienok aj pre veternú energetiku je podľa J. Lacka v čase aktuálnej energetickej krízy kľúčové nielen pre energetickú bezpečnosť a dodávky energií pre firmy a domácnosti, ale aj pre zachovanie konkurencieschopnosti Slovenska. Ešte v auguste 2022 znížila ratingová agentúra Moody´s výhľad ratingu Slovenska zo stabilného na negatívny práve pre vysokú závislosť na plyne z Ruska. Ruský plyn totiž pokrýva až 75 % spotreby plynu u nás. Takéto vysvedčenia od medzinárodných inštitúcií majú vplyv nielen na atraktivitu Slovenska z pohľadu investorov, ale aj na podmienky, za akých si vie štát požičiavať peniaze. „Jedinou správnou odpoveďou je rýchla výstavba lokálnych ekologických zdrojov nezávislých na dovoze palív zahraničia. Zostáva dúfať, že Slovensko sa z krízy poučí a nepremárni ďalších 20 rokov,“ uzatvára J. Lacko.