Hlavným ťahúňom rastu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vo svete sú aj naďalej veterné a fotovoltické elektrárne. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry očakávaný rast spotreby elektriny, ktorý bude najvyšší za predchádzajúce dve desaťročia, význam obnoviteľných zdrojov ešte vzrastie. Veterné a fotovoltické elektrárne majú totiž relatívne krátku dobu výstavby a zároveň najnižšie výrobné ceny elektriny.
Po tom, čo v roku 2023 dodali obnoviteľné zdroje 30 % elektriny vo svete, dodajú podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (MEA) v roku 2025 až 35 % spotrebovanej elektriny. Ako vyplýva z tejto analýzy trhu s elektrinou, pod významný rast výroby elektriny sa podpísali najmä veterné a fotovoltické elektrárne, keďže vodné elektrárne v rôznych častiach sveta bojovali najmä so zníženou hladinou riek. „Negatívne dopady klimatických zmien v čoraz väčšej miere vidíme aj u nás. Znižovanie výroby energie z fosílnych palív a nastavenie optimálneho mixu výroby elektriny z vetra, slnka a vody je aj preto pre Slovensko čoraz dôležitejšie,“ dodáva Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI).
Už tento rok dosiahnu veterné a fotovoltické elektrárne podľa MEA aj nový historický míľnik, keď v EÚ vyrobia viac elektriny ako zdroje na fosílne palivá. Aj z globálneho hľadiska dosiahnu v roku 2024 nový míľnik, keď vyprodukujú viac elektriny ako vodné elektrárne. „Je to pochopiteľné, rýchlosť výstavby veterných a fotovoltických elektrární je významne kratšia. Ich rozvoj na Slovensku však stále spomaľujú povoľovacie procesy, v rámci ktorých sme sa od minulého roka veľmi dopredu nepohli,“ konštatuje J. Lacko.
Rastúci dopyt po elektrine
Očakávaný silný rast po elektrine v tomto a budúcom roku dokážu podľa MEA vo významnej miere pokryť už spomínané veterné a fotovoltické elektrárne. Spolu by mal rast výroby z týchto zdrojov pokryť až 75 % očakávaného medziročného navýšenia spotreby elektriny. Ako hovorí J. Lacko, flexibilné nasadenie týchto nových OZE jasne ukazuje, že ich benefit nie je len environmentálny. „Strategický význam veterných a fotovoltických elektrární pre flexibilné pokrývanie očakávaného rastu spotreby elektriny na Slovensku by sme nemali podceňovať. Ak by sa odstránili legislatívne bariéry, tak je možné tieto zdroje nasadiť veľmi rýchlo a lokálne, obohacujúc energetický mix krajiny a zároveň pružne reagovať na aktuálne energetické potreby domácností a firiem,“ dodáva J. Lacko.
Dôvodom očakávaného vysokého rastu spotreby je aj opätovný nábeh energeticky intenzívneho priemyslu, ako je hutnícky priemysel. Významne k rastu spotreby však prispieva aj rozvoj umelej inteligencie a dátové centrá. Kým v roku 2022 sa tento sektor podieľal na celosvetovej spotreby približne 1-1,3 %, v roku 2026 to bude už 2 %. Pre porovnanie, celosvetová výroba hliníka, ktorá patrí aj v rámci hutníckeho priemyslu medzi vysoko energeticky náročné, je približne 4 %.