Veterná energia pokrýva už takmer pätinu spotreby elektriny v EÚ

Význam elektriny z vetra v Európe rástol aj v roku 2025.  Najnovšia správa WindEurope ukazuje, že vietor v roku 2025 pokryl celkom 19 % spotreby elektriny v Európskej únii. V niektorých krajinách je jeho úloha ešte výraznejšia. Napríklad v Dánsku dosiahol podiel vetra 50 %, v Litve a Írsku 33 %, v Nemecku 28 %. Kým v Európe je vietor čoraz dôležitejšou prirodzenou súčasťou bezpečného energetického mixu, pričom dokonca aj na Ukrajine spustili minulý rok 325 megawattov nových veterných elektrární, Slovensko stále prešľapuje na mieste. 

Podľa najnovšej správy organizácie WindEurope dodávalo na konci roka 2025 elektrinu v EÚ celkom 246 000 megawattov (MW) inštalovaného výkonu vo veternej energetike. Pre európskych spotrebiteľov vyrobili až 465 terawatthodín elektriny, čím pokryli takmer pätinu (19 %) spotreby elektriny v EÚ. „Aj tieto čísla ukazujú, že bez veternej energie sa európsky priemysel a domácnosti nezaobídu. Veterná energia už nie je okrajovým, ale naopak, v dobe globálnych konfliktov jedným z najbezpečnejších zdrojov cenovo výhodnej elektriny,“ dodáva Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). 

V EÚ minulý rok pribudli nové veterné elektrárne s celkovou inštalovanou kapacitou viac ako 15-tisíc MW. Lídrom v budovaní nových veterných elektrární bolo Nemecko, nasledované Švédskom a Španielskom. „Spomedzi našich susedov minulý rok pridalo nové kapacity najmä Poľsko, ktoré do konca roka 2030 plánuje dosiahnuť inštalovaný výkon vo vetre na úrovni 14 000 megawattov,“ dodáva J. Lacko. Vyše 90 % nových kapacít aj minulý rok v Európe pribudlo na pevnine, čo potvrdzuje efektivitu tejto technológie pri využití mimo tzv. offshorových elektrární. 

PRAMEŇ: Wind Energy in Europe, Statistics 2025, WindEurope

Pre Slovensko je aj minuloročný rast veternej energetiky v EÚ dôležitým signálom. Kým v mnohých európskych krajinách už vietor výrazne posilňuje energetickú bezpečnosť a znižuje tak závislosť od dovozu fosílnych palív, Slovensko svoj domáci veterný potenciál stále prakticky nevyužíva. Stále platí, že od roku 2004 sme na Slovensku nepostavili ani 1 MW nového výkonu, v prevádzke sú necelé 4 MW. Najnovší výhľad WindEurope síce počíta s tým, že Slovensko by sa do roku 2030 mohlo dostať na približne 450 MW inštalovaného výkonu, realita však môže byť iná. „Napriek opätovným problémom s dostupnosťou fosílnych palív, aktuálne spôsobeným konfliktom v Iráne, slovenská vláda tieto domáce zdroje lacnej energie neprestáva ignorovať,“ upozorňuje J. Lacko. 

Prínos veterných elektrární k sebestačnosti a nižším cenám energií využívajú nielen krajiny EÚ, ale aj Čína. Tá minulý rok postavila takmer 75 % z celkom 159 000 MW novovybudovaných veterných elektrární vo svete. Slovensko potrebuje podľa SAPI takisto ísť touto cestou. „Ani slovenskému priemyslu, rovnako ako ani domácnostiam, nepomôže dovoz drahého plynu. Už piaty rok ho všetci dotujeme z našich daní. Riešením je len doplnenie energetického mixu, a to aj o veterné elektrárne,“ upozorňuje J. Lacko. Ako dodáva, investori sú stále pripravení investovať na Slovensku do veternej energetiky približne 1,5 miliardy eur. 

Aj správa WindEurope upozorňuje, že hlavným problémom v Európe už nie je technológia ani nedostatok kapitálu. Minulý rok do využitia vetra na výrobu elektriny smerovalo 45 miliárd eur. Rozvoj dnes najviac brzdia povoľovacie procesy, kapacita sietí a pomalé pripájanie projektov. Ako príklad fungujúceho prístupu uvádza WindEurope Nemecko, ktoré v roku 2025 povolilo rekordných 20 800 MW nových pevninských veterných projektov a priemernú dĺžku povoľovania skrátilo na 17 mesiacov. „Na Slovensku sú aktuálne projekty aj viac ako štyri roky len v procese EIA. Slovensko však zároveň míňa miliardy eur na kompenzácie účtov domácnosti a firiem na energie z fosílnych palív,“ dodáva J. Lacko.