Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickými zmenami. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií CO2, ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy, a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickými zmenami.
Nákladom na boj s dôsledkami klimatických zmien sa v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, no, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozorňuje Ján Lacko, člen Výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny (Levelised cost of electricity – LCOE) z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti,“ dodáva J. Lacko. Zelená elektrina z veterných elektrární navyše podľa think-tanku Ember v najbližších rokoch pomôže znížiť produkciu emisií CO2 nielen v sektore výroby energií. „Rýchlosť a relatívna jednoduchosť výstavby veterných elektrární je cesta, ako zvládnuť dekarbonizáciu priemyslu či znižovať emisie z dopravy,“ dodáva J. Lacko.
Spotrebu elektriny totiž zvýši rozvoj elektromobility, ktorá má znížiť emisie v doprave, využívanie tepelných čerpadiel na výrobu tepla (využívajúcich elektrinu) namiesto plynových kotlov, ale aj elektrifikácia priemyslu. „Tento rast spotreby môžeme vykryť len zdrojmi, ktoré vieme postaviť rýchlo a neprodukujú emisie. Keďže príprava a výstavba jadrových zdrojov trvá aj 20 rokov, sú veterné elektrárne dnes jednou z najlacnejších a najrýchlejších možností,“ dodáva J. Lacko.
Nízke ambície pri využívaní obnoviteľných zdrojov energií v rámci boja s klimatickými zmenami vyčítala Slovensku ešte na jeseň 2023 aj Európska komisia pri hodnotení Národného energetického a klimatického plánu. Ten stanovuje stratégiu a ciele Slovenska v oblasti boja s klimatickými zmenami. Slovensko si totiž nastavilo cieľ zvýšenia podielu využívania OZE pri výrobe elektriny, tepla a chladu z 18,1 % na 23 % do roku 2030. Slovensko by však, aj podľa revidovaného cieľa EÚ, malo mať ambíciu zvýšiť tento podiel aspoň na 35 %.
Klimatické zmeny majú pritom už v súčasnosti negatívny dopad na život na Slovensku. Podľa výsledkov výskumu, na ktorý odkazuje aj Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy z dielne Ministerstva životného prostredia SR, sa po roku 2025 vo vegetačnom období pravdepodobne zvýši priemerná teplota pôdy na našom území o 1 °C a priemerné hodnoty vlhkosti pôdy poklesnú asi o 10 %. Predpokladá sa pritom negatívny dopad najmä na oblasti do 400 m n. m., ktoré majú v súčasnosti u nás najlepšie podmienky pre poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo.