Európska energetika zažila v roku 2025
historický míľnik. Veterné a
solárne elektrárne v EÚ po prvýkrát vyrobili viac elektriny než fosílne
zdroje – teda uhlie a plyn. Vyplýva to
z novej analýzy analytického inštitútu Ember. Podľa Slovenskej asociácie
udržateľnej energetiky (SAPI) ide o pozitívny signál pre spotrebiteľov aj
priemysel, keďže najlacnejšie zdroje energie postupne vytláčajú drahé fosílne
palivá.
Podiel
veternej a solárnej energie na celkovej výrobe elektriny v EÚ dosiahol v roku
2025 rekordných 30 %, čím tieto zdroje po prvý raz prekonali uhlie a plyn s
podielom 29 %. K historickému výsledku došlo aj napriek tomu, že výroba vo
vodných elektrárňach v Európe v dôsledku suchého počasia medziročne klesla
oproti roku 2024 až o 12 %. Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
na výrobe elektriny v EÚ tak vzrástol už na 48 %. „Nižšiu výrobu vo vodných
elektrárňach nahradila v sieťach najmä výroba elektriny zo slnka. Minulý rok
tak opäť ukázal, že kombinácia rôznych technológií a využívanie batériových
úložísk pomáha riešiť vplyv počasia na výrobu obnoviteľných zdrojov energie,“ dodáva
Ján Karaba, riaditeľ SAPI – Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky.
Podľa
SAPI je výstavba lacných a domácich OZE tou správnou cestou. „Dnes sa
podieľa výroba elektriny zo slnka na celkovej výrobe približne štyrmi
percentami, pri vetre je to blízko nuly. Ako ukazuje pokles výroby vodných
elektrární v Európe minulý rok, spoliehať sa v rámci OZE iba na vodné
elektrárne môže byť rizikom aj pre Slovensko“ upozorňuje
J. Karaba.
Zmena
energetického mixu je viditeľná aj na úrovni jednotlivých krajín. Podľa Emberu
dosiahli viaceré štáty EÚ nové historické míľniky v obmedzovaní fosílnych
palív. Írsko minulý rok v júni úplne prestalo využívať uhlie. V Poľsku, ktorého
energetika bola dlhodobo založená na uhoľných elektrárňach, klesol jeho podiel
aj vďaka výstavbe OZE na 51 %. V Nemecku v roku 2025 výroba elektriny zo slnka
prvýkrát predbehla výrobu z plynu a Maďarsko dosiahlo vôbec najvyšší podiel
solárnej energie (28 %) na celkovej výrobe elektriny spomedzi všetkých krajín
EÚ. „Zvyšovanie využívania OZE, ktoré sú
dnes výrazne lacnejšie ako uhlie a plyn, prirodzene prispieva aj k poklesu cien
elektriny na trhoch,“ dodáva J. Karaba.
Analýza Emberu zároveň na druhej strane upozorňuje, že EÚ minulý rok spotrebovala o 8 % viac plynu než v roku 2024, najmä pre výpadok výroby vo vodných elektrárňach. Len za zvýšený dovoz plynu z krajín mimo EÚ zaplatili európski spotrebitelia a ekonomiky účet vo výške 32 miliárd eur.
„Tieto miliardy eur, ktoré platia aj
slovenské domácnosti a firmy, by mali zostávať v našich ekonomikách a vytvárať
pracovné miesta tu, nie v USA, na Blízkom východe či v Rusku. Zároveň je to
jediná cesta, ako zabrániť rôznym geopolitickým tlakom – či už vo forme hrozieb
ciel alebo zastavenia dodávok plynu do EÚ,“ dodáva
J. Karaba. Riešením je podľa SAPI postupná výstavba rôznych, navzájom sa
dopĺňajúcich technológií OZE, spolu s rozvojom skladovacích kapacít.