Vizuálna stránka veterných elektrární nemá negatívny vplyv na cestovný ruch

Veterné elektrárne môžu prispieť k rozvoju cestovného ruchu v ich lokalite. Potvrdzuje to štúdia rakúskeho združenia IG Windkraft, ktorá sa na jeseň 2022 zaoberala aj témou vplyvu vizuálnej stránky veterných elektrární na ich okolie a cestovný ruch v Rakúsku. Napríklad spolková krajina Burgenland, ktorá hraničí so Slovenskom, a je jedným z popredných regiónov využívajúcich veternú energiu, zaznamenala výraznejší rast prenocovaní turistov ako regióny bez veternej energetiky.


Veterný park Poysdorf - Dolné Rakúsko, Zdroj/Autor: Klaus Rockenbauer

Vizuálny efekt veterných elektrární je aj podľa Jána Lacka, člena Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), jednou z  otázok, s ktorými sa členovia asociácie stretávajú pri stretnutiach s obyvateľmi lokalít vhodných na výstavu veterných parkov. „Dlhoročné skúsenosti Rakúska s  prevádzkou veterných elektrární ukazujú, že ich vizuálna stránka nemá žiadny badateľný negatívny vplyv na okolie. Skôr naopak, aj štúdia IG Widnkraft potvrdila, že rozvoj veternej energetiky môže dokonca pre región priniesť nové príležitosti v rámci turizmu,“ dodáva J. Lacko. 

Štúdia združenia IG Windkraft sa zamerala na nárast počtu prenocovaní v Rakúsku za 25 rokov, a to od roku 1994 až do roku 2019. Štúdia nebrala do úvahy roky 2020-2022, počas ktorých bol cestovný ruch zásadne ovplyvnený pandémiou COVID-19. V období, na ktoré sa zamerala štúdia, došlo u našich susedov k zásadnému rozvoju veternej energetiky, počet veterných elektrární vzrástol z jednej na 1 300.  Za rovnaké obdobie stúpol aj počet prenocovaní v celom Rakúsku v priemere o 25 %, pričom v už spomínanej spolkovej krajine Burgenland to bolo napríklad až o 46 %. 


Veterný park Oberzeiring – Pohorie Taury/Štajersko, Zdroj/Autor: Klaus_Rockenbauer

Naopak, v spolkovej krajine Korutánsko (Kärnten), ktorá je známa viacerými lyžiarskymi strediskami a jazerom Wörthersee, pričom na jej území sú v prevádzke iba dve veterné elektrárne, klesol počet ubytovaní o 15 %. Výraznejší nárast prenocovaní vykázal aj región Dolného Rakúska, ktorý je podobne ako Burgenland lídrom vo využívaní veternej energetiky v Rakúsku. „Nedá sa vylúčiť, že turisti cielene navštevujú regióny s veternými elektrárňami práve preto, že si ich spájajú so zelenou energiou. Veterné elektrárne sa za posledné roky, nielen v reklame, stali symbolom trvalo udržateľnej budúcnosti,“ vysvetľuje Stefan Moidl zo združenia IG Windkraft. 

Aj Slovákom dobre známy región Burgenland, v ktorom sa nachádza aj obľúbené Neziderské jazero (Neusiedler See), ale aj významný sektor vinárskeho turizmu, využíva veternú energetiku v rámci cestovného ruchu aktívne. Či už sú to tematické cyklotrasy alebo aj edukačné informačné tabule o veternej energii v rámci trás pre peších turistov. „Aj v iných spolkových krajinách fungujú veterné parky v blízkosti vyhľadávaných turistických lokalít. Napríklad aj necelé štyri kilometre od Slovákmi vyhľadávaného lyžiarskeho strediska Stuhleck sa nachádza veterný park Pretul,“ dodáva J. Lacko. 

Veterný park Pretul/lokalita pri lyžiarskom stredisku Stuhleck – Štajersko, Zdroj/Autor: IG Windkraft

Podľa J. Lacka je vizuálny efekt projektov na lokalitu osobitne dôležitou témou, ktorou sa každý developer pripravujúci veterný park na Slovensku zaoberá. „Hoci v prípade lokalít, kde nie sú v prevádzke žiadne veterné elektrárne, ide skôr o subjektívne vnímanie, každý developer sa musí zaoberať aj prípadnými výhradami obyvateľov k vizuálnej stránke plánovaného projektu,“ dodáva J. Lacko. Práve preto sú podľa neho štandardnou súčasťou dokumentácie v rámci prípravy projektov aj vizualizácie umiestnenia v mierke, ktoré dnes už pomerne verne zobrazujú budúci ráz krajiny s veternými elektrárňami.

Na Slovensku máme v súčasnosti 5 veterných elektrární v dvoch lokalitách. Za posledných 19 rokov sa nevybudovala ani jedna veterná elektráreň, pričom aj naďalej prípravu projektov predlžujú zdĺhavé a problematické povoľovacie procesy. Slovensko pritom už minulý rok malo mať v prevádzke 100 megawattov (MW) inštalovaného výkonu veterných elektrární, realitou sú 3 MW. Členovia SAPI v súčasnosti pripravujú projekty za viac ako 1,4 mld. eur a s inštalovaným výkonom viac ako 1 116,5 MW.