Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energií (OZE) vo svete by sa mala do roku 2028 zvýšiť o takmer 70 % v porovnaní s rokom 2022. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) zameranej na vývoj v oblasti OZE za rok 2023. Konkrétne výroba elektriny z vetra by napríklad podľa IEA mala predbehnúť výrobu z jadrových elektrární už v roku 2025. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje, že na Slovensku sa stále nepodarilo vytvoriť prostredie, ktoré by nám umožnilo naskočiť na tento trend vyššieho využívania elektriny z vetra.
V roku 2023 pribudlo podľa IEA celosvetovo takmer 507 GW nových výrobných zdrojov na báze OZE, čo je o 50 % vyšší prírastok ako v roku 2022. Rovnako ako tomu bolo v minulom roku, aj v najbližších piatich rokoch budú hlavným ťahúňom rastu využívania zelenej energie podľa IEA fotovoltické elektrárne nasledované veternými elektrárňami. Pri veternej energetike vidí napríklad aj IEA ako hlavný problém pomalšieho rastu jej využívania v Európskej únii povoľovacie procesy. „V prípade Slovenska to, bohužiaľ, stále platí dvojnásobne, keďže vietor prakticky nevyužívame práve kvôli legislatívnym bariéram,“ upozorňuje člen Výkonného výboru SAPI Ján Lacko.
Význam OZE pre pokrytie potrieb v oblasti energií potvrdzuje aj fakt, že v roku 2028 budú podľa IEA pokrývať až 42 % výroby elektriny, pričom podiel veterných a solárnych elektrární bude až na úrovni 25 %. „Aj tieto čísla ukazujú, že rýchly rozvoj veternej energetiky v reakcii na energetickú krízu nebol iba dočasný fenomén, ale zrýchlenie už pred rokmi nastúpeného jasného trendu,“ dodáva J. Lacko. Výhodou veterných elektrární v porovnaní s tradičnými zdrojmi je nižšia výrobná cena elektriny, ale najmä pomerne rýchly proces výstavby v prípade rozumne nastavených povoľovacích procesov.
Práve pomalé tempo zmien v povoľovacích procesoch na Slovensku môže spôsobiť, že Slovensko aktuálne celosvetový trend nezachytí a nevyužije vo svoj prospech. „V tejto chvíli sme z legislatívneho hľadiska v tom istom bode, ako sme boli v roku 2022. Deklaratívna podpora tu je, aj nedávne prihlásenie sa k Európskej charte pre vietor je jednou z nich, ale v praxi a legislatíve sa prakticky zatiaľ nič nezmenilo, naopak, niektoré procesy sa ešte skomplikovali,“ upozorňuje J. Lacko.
Za jednu z potenciálnych bariér pre ďalší rozvoj OZE považuje IEA aj technické kapacity prenosových sústav, keďže ich výstavba a posilnenie si vyžadujú viac času, ako výstavba veterných či solárnych elektrární. Aj na Slovensku sa posilnenie kapacít sietí považuje za jednu z vecí, ktoré je potrebné spoločne s výstavbou OZE riešiť. Dobrou správou je, že aj na Slovensku sa už pripravujú, alebo dokonca realizujú viaceré projekty, ktorých cieľom je aj vytvoriť podmienky pre vyššie využívanie OZE.
Ide napríklad o cezhraničné projekty ACON a Danube InGrid, v rámci ktorých sa budujú inteligentné siete a posilňuje sa prepojenie Slovenska s okolitými krajinami. Len na tieto projekty poskytla Európska únia 200 mil. eur. „Ďalšie stovky miliónov budú k dispozícii aj prostredníctvom v jeseni schváleného Akčného plánu EÚ pre rozvoj sietí. Je teda zrejmé, že pri investíciách do technických kapacít potrebných aj pre rozvoj veternej energetiky pokryje EÚ významnú časť nákladov,“ upozorňuje J. Lacko.