Slovensko by podľa vládou
schváleného Národného energetického a klimatického plánu malo mať už v roku
2030 v prevádzke 750 megawattov (MW) veterných elektrární. Napriek tomu
projekty veterných parkov čelia aj naďalej zdĺhavým procesom. Celkovo tri
projekty s výkonom 127 MW už mesiace bez udania dôvodov čakajú na záverečné
stanovisko Ministerstva životného prostredia SR v procese hodnotenia
vplyvov na životné prostredie (EIA).
Ministerstvo životného prostredia SR podľa
SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI) umelo zdržiava procesy EIA
v prípade projektov veterných elektrární. „Ak by niekto chcel držať
vysoké ceny energií, závislosť na plyne z iných krajín, nerobil by to
inak. Krajiny ako Česko, Estónsko, ale aj mnohé ďalšie začali zjednodušovať
a urýchľovať povoľovacie procesy pre veterné elektrárne ešte v roku
2022. Práve preto, že dnes patria k zdrojom s najnižšou výrobnou
cenou elektriny,“ upozorňuje Ján Karaba, výkonný riaditeľ SAPI.
Aktuálne rezort životného prostredia nedodržal
zákonné lehoty na vydanie záverečného stanoviska v procese EIA v prípade
troch projektov. „V prípade jedného z týchto projektov uplynie
o chvíľu už pol roka od predloženia tzv. odborného posudku. Predkladatelia
pritom nemajú informáciu ani prečo mešká vydanie záverečného stanoviska, ani
kedy by sa tak mohlo stať,“ vysvetľuje J. Karaba. Bez tohto záverečného
vyjadrenia rezortu životného prostredia, ktoré hovorí či a za akých
podmienok môže byť projekt v danej lokalite realizovaný, nemôžu investori
pokračovať v ďalších povoleniach.
Investori pritom už len do spracovania samotnej EIA
správy o hodnotení investujú stovky tisíc eur. Jej súčasťou sú totiž napr.
stovky hodín monitoringov živočíchov priamo v lokalite, spracovanie
hlukových štúdií či hydrogeologických posudkov. „Ak platia zákonné
povinnosti pre investorov, teda povinnosť spracovať pomerne detailné
a náročné štúdie, mali by platiť aj lehoty na ich posúdenie zo strany
štátu,“ dodáva J. Karaba. Ako upozorňuje, už teraz sú v príprave
projekty veterných parkov v investičnej hodnote viac ako 1,4 miliardy eur.
Situácia prvých predložených projektov môže podľa J. Karabu investorov odradiť
od pokračovania v ich príprave.
Bez vetra to nepôjde
Slovensko sa pritom v rámci Národného energetického
a klimatického plánu (NECP), ktorý schválila aj Vláda SR, zaviazalo do
roku 2030 vybudovať 750 MW inštalovaného výkonu veterných elektrární. Zamrznutie
výstavby veterných elektrární nie je problémom iba z pohľadu
medzinárodných záväzkov SR.
Do roku 2050 bude Slovensko kvôli rastúcej spotrebe
elektriny podľa Útvaru hodnoty za peniaze, analytickej jednotky rezortu
financií, aj v prípade výstavby nového jadrového zdroja potrebovať až 8000
MW veterných elektrární. „Pôjde o investície v hodnote viac ako
12 mld. Eur. Štát dnes opäť vysiela signál investorom, ktorí by mali záujem ich
preinvestovať u nás do zelenej energetiky, že Slovensko nie je seriózny
partner. Podobný signál vyslal už v roku 2012, kedy zaviedol neoficiálny tzv.
stop-stav na všetky zelené zdroje, takisto bez opory v zákone,“ upozorňuje
J. Karaba.
Pomalé a najmä nie veľmi transparentné
povoľovanie je hrozbou aj z pohľadu cien elektriny nielen pre domácnosti,
ale aj priemysel. Veterné elektrárne totiž patria spolu s fotovoltickými
elektrárňami medzi najlacnejšie zdroje elektriny. „Slovensko je jednou
z najviac priemyselných krajín v EÚ a veľkí priemyselní
odberatelia mali v roku 2024 tretiu najvyššiu cenu elektriny v Európe.
Ak sa majú zachovať pracovné miesta a životná úroveň ľudí, potrebujeme
lacné zdroje nie o 15 rokov ale čo najskôr,“ vidí J. Karaba riziká aj pre slovenskú
ekonomiku.
Zmena neprišla
Potom, čo
v rokoch 2012-2021 zaviedli vtedajšie vlády neoficiálny stop-stav na ich
povoľovanie, po roku 2022 Slovensko deklarovalo podporu rozvoja využívania
veternej energie. Najmä energetická kríza a rastúce ceny elektriny ukázali, že zelené zdroje energie sú správna cesta. „Slovensko sa ani za
štyri miliardy eur, vynaložené na energopomoc namiesto nových nemocníc, lepších
škôl či domovy dôchodcov, nepoučilo. Aj teraz chcú politici minúť ďalšie stovky
miliónov eur na dotovanie energií pre domácnosti. Zároveň blokujú investície,
ktoré by štát nič nestáli, ale dokázali by priniesť lacnejšiu elektrinu pre
celé Slovensko,“ upozorňuje J. Karaba.
Minulý rok postavili viac ako 100 megawattov
veterných elektrární napríklad aj v Bosne
a Hercegovine, či v Srbsku.
Z pohľadu využívania tohto obnoviteľného zdroja energie predbehlo
Slovensko s 3 MW inštalovaného výkonu veterných elektrární aj Kosovo so
137 MW výkonu.