Zníženie minimálnych odstupov veterných elektrární je krok vpred

Zníženie minimálnych odstupov veterných elektrární od obývaných oblastí je správny krok k rozvoju veternej energetiky na Slovensku. Významnej časti aktuálne pripravovaných projektov veterných parkov tak ubudla jedna z neprekonateľných bariér pre ich realizáciu. 

K zavedeniu minimálneho odstupu troch kilometrov od obývaných území pre veterné elektrárne vyššie ako 150 metrov pristúpil Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) ešte v júli 2023. Zdôvodňoval to ochranou obyvateľov pred hlukom, hoci každý projekt veternej elektrárne musel, a aj naďalej musí, v rámci povoľovania predložiť detailnú hlukovú a vibračnú štúdiu. „Zníženie minimálneho odstupu na kilometer je určite krok vpred. Zachovanie pôvodného odstupu by znamenalo stopku pre drvivú väčšinu z už dlhšie pripravovaných projektov v hodnote približne 1,4 miliardy eur,“ vysvetľuje člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko. 

Podobne prísne plošné minimálne odstupy veterných elektrární od obývaných území, aké svojim aktuálnym rozhodnutím po roku zrušil ÚVZ, nie sú bežné ani v EÚ. Napríklad aj Poľsko či spolková krajina Bavorsko v Nemecku ustúpili v posledných rokoch od pravidla minimálneho odstupu na úrovni desaťnásobku výšky elektrárne. Aj toto pravidlo však v minulosti znamenalo napríklad pri 150-metrovej veternej elektrárni minimálny odstup iba 1 500 metrov a nie 3 000 metrov, ako tomu bolo od júla minulého roka u nás. „Sme radi, že aj Úrad verejného zdravotníctva SR nakoniec zohľadnil reálne skúsenosti krajín, ktoré majú v prevádzke stovky, či dokonca tisícky veterných elektrární,“ dodáva J. Lacko.

Podľa SAPI pre ochranu obyvateľov pred prípadným vnímaním hluku z veterných elektrární aj naďalej zostávajú hlukové a vibračné štúdie, ktoré vypracovávajú odborne spôsobilé osoby. „Hluková štúdia najlepšie zohľadňuje šírenie zvuku v konkrétnej lokalite, ako aj prirodzené bariéry, napríklad kopec medzi obývaným územím a lokalitou veternej elektrárne,“ vysvetľuje J. Lacko. Tieto štúdie sú povinnou súčasťou posudzovania vplyvov na životné prostredie. 

Takže aj v prípade, ak by ÚVZ minulý rok nezaviedol minimálny odstup, by veterná elektráreň nemohla presahovať stanovené hlukové a vibračné limity. Otázkou ostáva, či požadovanie minimálnych odstupov od obydlí má svoje opodstatnenie. A to najmä v prípadoch, kedy hlukové štúdie preukážu dodržanie hygienických noriem v menších vzdialenostiach, ako je požadovaných 1 000 metrov.

Zmiernenie minimálneho odstupu je vôbec jedna z prvých bariér, ktoré sa podarilo vyriešiť od minulého roka, kedy vznikla aj pracovná skupina na ich odstraňovanie. Naďalej však ostáva nastaviť jednotné pravidlá (metodiku) pre posudzovanie projektov veterných elektrární, uviesť do života novú stavebnú legislatívu a v neposlednom rade navyšovať kapacitu elektrizačnej sústavy pre pripájanie nových zdrojov OZE. To všetko s cieľom predvídateľného a najmä udržateľného rozvoja aj sektora elektro energetiky.