V čase energetickej krízy má Slovensko reálnu šancu získať nové veterné elektrárne s inštalovaným výkonom 1 116 MW. Projekty s týmto inštalovaným výkonom pripravujú členovia Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). V prípade dokončenia, ktoré by urýchlilo odstránenie stále existujúcich legislatívnych bariér, by tieto elektrárne mohli vyrábať elektrinu pre 736 000 slovenských domácností.
V súčasnosti máme na Slovensku spolu 5 veterných elektrární s celkovým výkonom 3 MW, pričom za posledných 19 rokov sa na Slovensku nepostavila ani jedna. Zmeniť by sa to mohlo už v najbližších rokoch. Ako vyplýva z aktuálneho prieskumu medzi členmi SAPI, v súčasnosti pracujú na projektoch s výkonom 1 116 MW. Z toho pri projektoch s výkonom 509 MW podali už aj zámer pre posúdenie vplyvu stavby na životné prostredie (EIA). „V rámci zvyšných projektov sa aktuálne posudzuje vhodnosť lokality, možnosti pripojenia, ale, samozrejme, sa aj diskutuje s priľahlými obcami a mestami,“ vysvetľuje Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Ako ďalej vyplýva z interného prieskumu medzi členmi SAPI, Slovensko by mohlo v prípade realizácie týchto projektov získať investície na úrovni 1,4 miliardy eur. Podľa J. Lacka je aj toto číslo jasný signál, že Slovensko má obrovský nevyužitý potenciál na výrobu elektriny z vetra. „Aj napriek dlhé roky neriešeným bariéram, ktoré dostali Slovensko na poslednú priečku v EÚ vo využívaní vetra, vidia firmy so skúsenosťami zo zahraničia potenciál rozvoja veternej energetiky u nás,“ upozorňuje J. Lacko. Ako dodáva, susedné Rakúsko, Česká republika, Poľsko, ale aj ďalšie krajiny ekologickú výrobu elektriny z vetra intenzívne rozvíjali v čase, kedy sa u nás veterné elektrárne nestavali.
Zdroj: Prieskum členovia SAPI, február 2023
Viaceré projekty počítajú aj s využívaním batériových úložísk či tzv. Power-to-X riešeniami (zmena vyrobenej elektriny na vodík, syntetické palivá a pod.). Práve spomínané riešenia umožňujú optimálne využitie vyrobenej zelenej elektriny v čase, kedy je najviac potrebná. „Veterné elektrárne sú dnes jedným z technologicky najlacnejších zdrojov elektriny. Nielenže nepotrebujú dotácie, ale dokonca tlačia aj na znižovanie cien na trhu. Ak zohľadníme aj na Slovensku zvažované nové možnosti ukladania elektriny vyrobenej z vetra do batérií alebo palív, stráca váhu aj dodnes často, hoc neopodstatnene, používaný argument o nestabilnej dodávke elektriny,“ vysvetľuje J. Lacko.
Je kľúčové, aby Slovensko urýchlene upravilo zákony a legislatívu tak, aby sa odstránili bariéry, ktoré majú za následok, že sa za 19 rokov nepostavila ani jedna veterná elektráreň. „Aktuálny prieskum nám ukázal, že niektoré projekty už vyše roka čakajú iba na stanovenie rozsahu pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvov na životné prostredie, čo je vlastne len prvý krok v povoľovacích procesoch. Pre porovnanie, v Estónsku prijali v reakcii na energetickú krízu zákony, ktoré majú urýchliť výstavbu o takmer 2 roky a v Španielsku zvažujú inštitút tichého súhlasu pri výstavbe veterných elektrární,“ ilustruje rozdiely v prístupe krajín k povoleniu veterných elektrární J. Lacko.