Prečo je veterná energia terčom dezinformácií?

Aj vy ste počuli, že veterné elektrárne nevyrobia ani toľko elektriny, koľko sa spotrebuje na ich výrobu? Alebo že v okolí veterných elektrární hrozia v dôsledku infrazvuku vážne choroby, hoci v tisícoch  rakúskych, holandských čí dánskych obcí si ich obyvatelia žijú spokojní život v ich susedstve? Veterná energia dnes na Slovensku nenaráža len na bariéry zo strany štátu v rámci povoľovacích konaní, ale čoraz viac na šíriace sa dezinformácie.

Antikampaň je niečo iné ako obavy

Slovensko v poslednom období zažíva masívnu antikampaň proti pripravovaným veterným elektrárňam. Nie je však jediné v Európe. Podľa analýzy WindEurope zachytili v európskom online priestore 573 účtov, ktoré za rok a pol vytvorili takmer 43-tisíc protiveterných príspevkov a vyvolali približne 6,3 milióna reakcií. Až 68 % týchto príspevkov patrilo medzi dezinformačné alebo zavádzajúce tvrdenia. To už nie je pár nahnevaných statusov. To je celý online ekosystém, ktorý dokáže ovplyvniť, ako ľudia v regiónoch vnímajú nové projekty, investorov aj samotnú veternú energiu.

Pozrite si, ako sa z protiveterných hoaxov stáva bezpečnostné riziko a prečo ovplyvňujú aj diskusiu na Slovensku.
Čítať viac

Problém, ktorý presahuje Slovensko

Nejde o žiadnu náhodu, ale o tzv. hybridnú hrozbu, na ktorú upozorňuje nielen NATO či WindEurope, ale napríklad aj poľské spravodajské služby. Podľa ich správ vynakladajú Rusko a Bielorusko na hybridné aktivity ročne 2 až 4 miliardy USD ročne, pričom časť z nich je zameraná práve na dezinformácie o obnoviteľných zdrojoch energie. Prečo? Pretože tieto zdroje s nízkymi výrobnými nákladmi elektriny vytláčajú plyn a ropu.

Obavy ľudí treba brať vážne

Samozrejme to neznamená, každý, kto má prirodzené obavy, podľahol dezinformáciám. Ľudia majú právo byť opatrní. Majú právo pýtať sa na hluk, vzdialenosť od domov, vplyv na prírodu, krajinu aj hodnotu svojho majetku. Každý projekt musí stáť na prieskumoch v teréne, odborných posudkoch a najmä jasných pravidlách. Nie na štúdiách zverejnených na pochybných weboch od ľudí, ktorí možno ani nevedia kde Slovensko je.

Obavy o zdravie treba brať vážne. Práve preto sa oplatí pozrieť na merania, odborné štúdie a skúsenosti z krajín, kde veterné elektrárne fungujú už roky.
Čítať viac

Internet nie je odborný posudok

Rovnakú kritickosť, akú prirodzene používame voči investorom a oficiálnym dátam, by sme mali používať aj voči internetu. Nie každý graf, nie každá fotka či video na Facebooku sú v čase AI dôkaz škodlivosti veternej energetiky. Nie každá občianska iniciatíva je odborný garant s úprimnými úmyslami. Nie každé video s dramatickou hudbou hovorí pravdu. A ak sa v debate objavia aj bizarnosti typu „kliatba“ proti veterným elektrárňam, nie je to úsmevná folklórna vložka, ale varovanie, ako ďaleko sa vie verejná diskusia vzdialiť od faktov.

Dobrá diskusia stojí na faktoch

Dobrá diskusia o vetre nemá byť nekritická. Práve naopak. Má byť vecná a konštruktívna. Má porovnávať skutočné lokálne dáta, nie strašiaky z internetu. Má dať priestor obciam, odborníkom, ako aj obyvateľom, ktorých sa projekt týka.

Slovensko potrebuje viac lacnej domácej elektriny, viac práce pre regióny a menej závislosti od dovozu fosílnych palív. K tomu sa nedostaneme tak, že budeme veriť prvému statusu, ktorý nám vyskočí na obrazovke a namiesto odborníkov počúvať ľudí mávajúcich štúdiami z tzv. predátorských webov.