Už budúci utorok uplynie termín, kedy sa členské krajiny Európskej únie môžu prihlásiť k zrýchleniu rozvoja veternej energetiky. Európska komisia členským krajinám pomôže s odstraňovaním bariér pre jej rozvoj. Tie podľa Slovenskej asociácie pre fotovoltický priemysel a OZE (SAPI) na Slovensku stále brzdia projekty veterných elektrární. Pritom veterné elektrárne sú aj cestou, ako znižovať závislosť na ruskom plyne, čo bola jedna z výhrad agentúry Fitch pri rozhodnutí o znížení ratingu Slovenska.
Zrýchlenie povoľovacích procesov, transparentnejšie prostredie pre prípravu projektov veterných elektrární, ale aj záväzky členských krajín na vybudovanie nových kapacít počas rokov 2024 - 2026. To všetko obsahuje Európska charta pre vietor z dielne Európskej komisie, ku ktorej sa môžu členské krajiny prihlásiť najneskôr 19. decembra. „Samozrejme, EK pomôže členským krajinám s odbúravaním bariér a nastavením systému, čo je presne to, čo rozvoj veternej energetiky na Slovensku potrebuje. Aj preto veríme, že sa slovenská vláda k tejto charte prihlási,“ dodáva Ján Lacko, člen Výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).
Pripravovaná charta je súčasťou Akčného plánu pre veternú energetiku, ktorý EK predstavila ešte v novembri. „Slovensko je na predposlednej priečke vo využívaní vetra, pričom patríme ku krajinám najviac závislým na dovoze plynu, napríklad aj z Ruskej federácie,“ upozorňuje J. Lacko. To napríklad, spolu s nejasným plánom na znižovanie tejto závislosti, uvádza aj agentúra Fitch ako riziko v zdôvodnení zníženia ratingu Slovenska na úroveň A-, ktorý je najnižší od roku 2004. Ako dodáva J. Lacko, kým iné krajiny vrátane Čiech či Poľska začali aj v dôsledku energetickej krízy vytvárať podmienky pre rýchlejší rozvoj už v roku 2022, my zatiaľ stále prešľapujeme na mieste.
Prínos rozvoja OZE pre spotrebiteľov v EÚ potvrdzuje aj Správa o trhu s elektrinou, ktorú vydáva Európska komisia (EK). Podľa v minulom týždni zverejnenej správy za 2. kvartál 2023 vzrástol podiel OZE v EÚ už na 46 % z vyrobenej elektriny. V rovnakom čase klesla výroba elektriny z fosílnych palív (plyn, uhlie) medziročne o 21 %. „Aj podľa samotnej EK to umožnili dodávky elektriny zo zelených zdrojov v celej Európe. Keďže v prípade vetra a slnka ide o zdroje s najnižšou výrobnou cenou elektriny, je pochopiteľné, že aj to prispelo na jar tohto roka k ďalšiemu poklesu cien elektriny v EÚ,“ dodáva J. Lacko.
Vysoká výroba elektriny z vetra a slnka priniesla aj nový rekord, čo sa týka záporných cien elektriny na veľkoobchodnom trhu. V tomto prípade neplatí odberateľ elektriny jej výrobcovi, ale naopak ten platí za jej spotrebovanie. Počas 2. kvartálu boli na veľkoobchodnom trhu záporné ceny elektriny až 1 441 hodín, čo predstavuje dva mesiace. „Prínos veternej energetiky pre trh a ceny, a teda aj spotrebiteľov je vidno priamo na burzách. Už dávno neplatí, že zelená energia je drahá energia,“ dopĺňa J. Lacko.
V súčasnosti však na Slovensku prakticky stále platí tá istá legislatíva, ktorá dlhé roky brzdila a prakticky znemožňovala povolenie projektov veterných parkov. Podľa J. Lacka sa na Slovensku reálne povoľovacie procesy nezrýchľujú, a to aj napriek deklarovanej politickej podpore, ako aj silnej podpore rozvoja veternej energetiky širokou verejnosťou. „Stav legislatívy je prakticky taký istý ako na jar, kedy sa ohlásilo zjednodušovanie povoľovania. V praxi sa investori pri príprave projektov veterných parkov stretávajú s rovnakými, ale aj novými bariérami. Slovensko naozaj potrebuje pridať, či už je to pri príprave jednotnej metodiky pre povoľovanie veterných parkov, ale aj pri úprave zákonov, ktoré sú dôvodom pomalých procesov,“ dodáva J. Lacko.
V súčasnosti členovia SAPI pracujú na projektoch veterných elektrární s inštalovaným výkonom viac ako 1 100 MW v celkovej hodnote presahujúcej 1,4 miliardy eur. Už len ak by sa zrealizovali tieto projekty, mohli by ročne vyrobiť až cca 3 terrawatthodiny (TWh) elektriny, čo by stačilo na pokrytie ročnej spotreby 736 000 domácností.