Na Slovensku sa šíri názor, že ak sme toľko investovali do jadrovej energetiky, iné zdroje sú nám zbytočné. Pravdou je však opak. Kvôli rastu spotreby, náročnosti budovania nových jadrových reaktorov, ale aj splneniu požiadaviek EÚ a zahraničných investorov potrebujeme mať aj zelené zdroje, ktoré počas výroby elektriny neprodukujú emisie či odpad.
Občas sa neoplatí mať veľa elektriny
Európska elektrická sieť je medzi štátmi prepojená, nie je preto jedno, kde sa čo v Európe deje a koľko elektriny sa tam vyrobí. V situácii, kedy je elektriny v sieti prebytok, hrozí dokonca, že niektorí odberatelia dostávajú zaplatené, aby elektrinu spotrebovali. Inak hrozí preťaženie siete, ktoré so sebou nesie rôzne riziká.
Takéto situácie nenastávajú až tak výnimočne, ako by sa mohlo zdať. Štáty preto potrebujú byť vo výrobe elektriny flexibilné tak, aby dokázali reagovať na zmeny v sieti a trhu. Tie nenastávajú len kvôli zmene počasia, prílivu a odlivu, ale aj úplne bežne, počas dňa, zmenou správania odberateľov. Napríklad ukončením smeny vo výrobe či naopak spustením elektrických pecí v pekárňach, alebo rozsvietením verejného osvetlenia. Takéto zmeny sú ale vo veľkej miere predvídateľné a plánovateľné. Aj preto sa nestáva, že zapnutie verejného osvetlenia by v meste vyrazilo poistky.
Vedeli ste, že moderné veterné turbíny fungujú už pri malom vánku?
Čítajte viac
Ako sa vyrovnávame s výkyvmi v spotrebe elektriny?
Na to, aby štát tieto výkyvy v spotrebe elektriny zvládal, potrebuje kombináciu dvoch vecí. Prvou je úložisko energie. Či už vo forme veľkých batériových úložísk, ktoré fungujú na princípe nabíjateľných batérií známych aj z domácností, alebo vo forme prečerpávacích vodných elektrární, ktoré pri malej spotrebe elektriny v sieti “uložia” prebytočnú energiu do vody, prečerpajú ju do veľkých nádrží a v čase vysokej spotreby ju vypustia a sami svojimi turbínami elektrinu produkujú.
Druhým dôležitým faktorom na udržanie stabilnej dodávky elektrickej energie je mať zdroje, na ktorých môžete jednoducho pridať a ubrať podľa toho, ako veľa elektriny práve v sieti štát potrebuje. Veterné elektrárne vedia natočiť listy rotora tak, aby vyrábali viac, menej alebo vôbec, podobne fotovoltické elektrárne vedia regulovať svoj výkon. Elektrárne na fosílne palivá zase jednoducho pridajú alebo uberú palivo podobne ako pri varení na sporáku. Jadrové elektrárne ale takúto flexibilitu nemajú. Nielenže zmena ich výkonu nejaký čas trvá, je to aj relatívne náročný proces, ktorému je z ekonomického hľadiska lepšie sa vyhnúť.
Ak platí, že uhoľnú elektráreň pri obci nechce nikto, tak najlepším riešením ostávajú zelené zdroje energie, ktoré počas svojej prevádzky neprodukujú odpad, nepotrebujú palivo a vyrábajú spoľahlivú energiu, ktorá je vyhľadávaná zahraničnými investormi.
Zelená energia nie je obľúbenou len u investorov, technológia výroby elektriny z vetra patrí k najlacnejším
Čítajte viac
Prilákať investície už nie je len o daňových úľavách
U mnohých zahraničných firiem sa v posledných rokoch medzi podmienky pre realizáciu investícií dostali aj zelené zdroje energie. Nielen certifikáty nakúpené za elektrinu vyrobenú vo veterných farmách v Škandinávii, ale reálne zelenú, bezemisnú a bezodpadovú elektrinu vyrobenú v regióne. Po príklad nemusíme ísť ďaleko. Košiciam sa podarilo prilákať investíciu švédskeho Volva aj vďaka dostupnosti lokálnych zelených zdrojov energie. To bola jedna z podmienok pre uskutočnenie tejto investície v hodnote 1,2 mld. eur, ktorá prinesie 3 300 pracovných miest priamo vo fabrike a spolu až 13-tisíc v dodávateľskom reťazci. Ak chce Slovensko naďalej ostať konkurencieschopnou krajinou, musí sa pozrieť na svoje možnosti výroby zelenej energie. Najmenej využitý potenciál ostáva v energii z vetra, z ktorej nevyrábame ani len percento našej elektriny ročne, zatiaľ čo napríklad v susednom Rakúsku je to 13 %.