Jednou z častých obáv spojených s výstavbou nových veterných elektrární je, či sa takáto investícia oplatí. Čo ak nebude fúkať? Takéto obavy pri moderných turbínach nemajú svoje miesto. Väčšina z nich začína produkovať elektrinu už pri slabom vetre.
Veterné elektrárne tvoria energiu skoro neustále
Sila vetra 3 m/s je pre moderné turbíny viac než dosť, aby začali produkovať elektrinu, čo korešponduje s 2. z 12. stupňov Beaufortovej stupnice sily vetra. Pre lepšiu predstavu, v tomto stupni začína šelest lístia, začínajú sa hýbať koruny stromov a vietor začína byť citeľný na tvári. Naopak, pri rýchlostiach na úrovni 25 m/s, čo je už silná víchrica, sa vypínajú, aby nedošlo k ich poškodeniu. To je sila vetra, ktorá dokáže vyvrátiť stromy.
Veterné elektrárne, na rozdiel od víchrice, neohrozujú ľudské zdravie.
Čítať viac
Kľúčová je lokalita veternej elektrárne
Sedliacka rozum v tomto prípade platí. Najvhodnejšie na výstavbu veterných elektrární sú miesta, kde je po väčšinu roka veterno. Slovensko ich má viac než dosť. Sila vetra je násobená aj výškou, v ktorej sa turbína nachádza, čo je v súčasnosti už úctyhodných 150 – 180 m nad terénom. Elektráreň tak kvôli nedostatku vetra nevyrába energiu skutočne len výnimočne. Rovnako výnimočne sa vyskytne aj víchrica, pri ktorej sa elektráreň z bezpečnostných dôvodov zastaví.
Slovensko má podobný potenciál na výrobu elektriny z vetra ako Rakúsko.
Čítať viac
Hlavným dôvodom, prečo sa veterné elektrárne nekrútia, sú tak pravidelné technické odstávky, kedy sa kontroluje ich stav a robia sa opravy a údržba.
Objem vyrobenej elektriny vieme odhadnúť skoro na 100 %
Ako každá elektráreň aj tie na vietor sú investíciou. Pravdepodobne by ich nikde na svete nestavali, ak by nevedeli dopredu odhadnúť, koľko elektriny budú vedieť na danom mieste vyprodukovať. Pri moderných veterných elektrárňach vieme dopredu predikovať ich výrobu až na 98 %, čo je viac než dosť.
Veterné elektrárne sú dobrou investíciou aj z finančného hľadiska. Elektrina z nich patrí k tým najlacnejším.
Čítať viac
